Kedy sa EPD presadí vo verejnom obstarávaní?

 

Ekologické stavebné materiály majú potenciál meniť prístup pri obstarávaní verejných budov aj v individuálnej výstavbe. Konkrétny stavebný materiál môže mať priaznivý dopad na životné prostredie počas celého životného cyklu, od výroby po recykláciu. Tento parameter si cez EPD môžu skontrolovať obstarávači aj drobní investori. Oslovení experti sa zhodujú, že rekonštrukcie a výstavba verejných budov by sa mali oprieť o udržateľné stavebné materiály.

 

„Je to niečo ako výrobok s dobrým rodokmeňom,“ približuje systém hodnotenia dopadov stavebných materiálov na životné prostredie Silvia Vilčeková. Okrem svojho pôsobenia na košickom Ústave environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty TUKE je jedinou hodnotiteľkou zo Slovenska, ktorá pôsobí vo viacerých medzinárodných schémach na posudzovanie udržateľnosti stavebných materiálov. Patrí tiež do medzinárodnej expertnej siete hodnotiteľov EPD.

 

Čo je EPD?

 Za jednu z najpresnejších metód formy vyhlásenia environmentálnej vhodnosti a dopadov na životné prostredie sa dnes považuje EPD (Environmental Product Declaration). EPD je nezávisle overený a registrovaný dokument, ktorý poskytuje transparentné a porovnateľné informácie o vplyve výrobkov na životné prostredie v rámci ich životného cyklu. Opiera sa o pravidlá kategórie výrobku, tzv. PCR (Product Category Rules), ako aj o normu ISO 14040, prostredníctvom ktorej skúma životný cyklus výrobku, tzv. LCA  ̶  Life cycle assessment.

 

Vplyv stavebných materiálov na životné prostredie sa vyhodnocuje analýzou ich životného cyklu. Posudzovanie vychádza z normatívnych predpisov, pričom environmentálne dopady sa vyčísľujú z hľadiska potenciálu globálneho otepľovania, acidifikácie pôd, eutrofizácie vôd a podobne. Analýza sa spracováva pre jednotlivé fázy životného cyklu stavebných materiálov, čiže pre fázu výroby, v rámci ktorej sa hodnotia dopady vyplývajúce z ťažby nerastných surovín a technologických procesov používaných pri produkcii stavebných materiálov. Následne sa vyhodnocujú environmentálne dopady po ich zabudovaní do stavby a napokon sa posudzujú možnosti ich ekologickej likvidácie, resp. potenciál ich opätovného využitia ako stavebných materiálov alebo druhotných surovín po demolácii stavby.

 

„Analýza životného cyklu slúži na rôzne účely,“ približuje Silvia Vilčeková z košického Ústavu environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty TUKE. „V rámci prípravy projektovej dokumentácie sa napríklad môže posudzovať environmentálny vplyv jednotlivých stavebných konštrukcií, aby sa na realizáciu vybrala najlepšia alternatíva. To znamená, že pomocou analýzy sa hľadajú také skladby obvodových stien, strechy, podláh, stropov, vnútorných stien a podobne, ktoré predstavujú najmenšie zaťaženie pre životné prostredie.“ Ďalšou oblasťou sú environmentálne vyhlásenia o produkte, ktoré môžu výrobcovia získať až po predložení analýzy jeho životného cyklu. Tento dokument garantuje ekologické vlastnosti produktu, takže projektantom umožňuje vyberať také stavebné materiály, ktoré majú čo najnižšie environmentálne dopady.

 

Presnejšie informácie = kvalitnejšie obstarávanie

 Analýza životného cyklu je zároveň jedno z kritérií, ktoré sa berie do úvahy v rámci certifikačného procesu podľa systémov udržateľnosti výstavby budov (napr. LEED, BREEAM). Vyčíslenie environmentálnych dopadov má významný vplyv na výsledné skóre. „Na Slovensku sa v súčasnosti analýzy životného cyklu robia najčastejšie práve v prípadoch, keď má investor záujem dať si budovu certifikovať podľa medzinárodných štandardov. Za veľmi progresívny  považujem prístup, keď sa analýza životného cyklu stavebných materiálov stane podmienkou verejného obstarávania. Je správne, že investori začínajú vo väčšej miere vyžadovať, aby táto analýza bola súčasťou projektovej dokumentácie, čím nútia developerov používať nielen kvalitné, ale aj ekologické stavebné materiály,“ zdôrazňuje Silvia Vilčeková.

 

V súvislosti s definovaním parametrov materiálov Ing. Ladislav Chatrnúch z architektonického a inžinierskeho  ateliéru VISIA upozorňuje na problematické znenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré požaduje neuvádzanie konkrétneho názvu výrobku, prípadne poznámky o možnosti ekvivalentu. Práve tu vzniká priestor na menej kvalitné zámeny a kladie dodatočnú  enormnú záťaž na projektanta, ktorý musí vykonať spätnú kontrolu stoviek  materiálov v projekte. „Som toho názoru, že kvalite obstarávania, a teda kvalite stavieb vo verejnom sektore  by prospelo, ak by sa v projektovej dokumentácii uvádzali konkrétne a jednoznačné stavebné materiály, konštrukcie a prvky. Týmto spôsobom by sa redukovala nejednoznačnosť a bolo by možné sa vyhnúť napríklad aj nekompatibilite medzi výrobkami zabudovanými v stavbe.  Zákon o verejnom obstarávaní podľa toho, ako ho chápeme, predpokladá, že uvedením konkrétneho názvu sa  zvýhodnia dodávatelia výrobkov vymenovaní v projekte. Ak je možné dodať presne definovaný výrobok rôznymi dodávateľmi na trhu, určite nejde o zvýhodnenie na trhu, ak je trh slobodný.  Ak nie je zabezpečená sloboda trhu tým, že výrobca diktuje dodávku od konkrétneho zástupcu v danej oblasti, ide o obmedzenie trhu, ale zákon o verejnom obstarávaní nemá nahrádzať túto formu deformácie trhu. V západnej Európe, napr. vo Švajčiarsku uplatňujú opačný prístup pri uvádzaní konkrétneho výrobku ako u nás.“

 

Ladislav Chatrnúch upozorňuje aj na nesystémové zmeny v projekte. „Vnímam, že v slovenskom stavebníctve je nízka úcta k tvorcom projektu. Naprojektované dielo má určité princípy a dodaný projekt sa má meniť len za určitých okolností. Nízka produktivita v stavebníctve je podľa mňa spôsobená sčasti aj neustálymi zmenami projektovej dokumentácie aj za účelom optimalizácie projektu. Pri zmenách projektu sa nehľadí na súvislosti a nastáva situácia priebežného projektovania počas stavby. Zvyšuje sa chybovosť, predlžuje sa doba výstavby a stráca sa zodpovednosť. Ak by trh smeroval k predĺženiu času dostupného na projekt s požiadavkou väčšej kvality projektu, tak celková doba výstavby by sa mohla skrátiť.

 

Zlepšenie projektovej fázy by sa podľa Ladislava Chatrnúcha malo prejaviť aj na ziskovosti realizačných firiem vďaka skráteniu výstavby spolu so zvýšením kvality. „Trh často hovorí o nízkej kvalite výstavby s veľkým počtom chýb a neefektívnym naprojektovaním. Nie je jednou z príčin zlučovanie stupňov projektu do jedného stupňa, alebo nevypracovávanie vyšších stupňov projektov v kombinácii s permanentnými zmenami počas celej doby výstavby?“

 

Ako šafranu

Environmentálne vyhlásenie o produkte získalo za posledné dva roky už aj niekoľko stavebných materiálov, ktoré sa vyrábajú na Slovensku. Sú to však len prvé lastovičky. Napríklad Isover má aktuálne v ponuke certifikované izolačné materiály na báze polystyrénu, Weber lepiace výstužné malty, Xella pórobetónové tvárnice a Porotherm tehlové systémy. Spomínané výrobky získali environmentálne vyhlásenia o produkte typu III, čo je pozitívny signál aj pre iných tuzemských výrobcov, pretože Slovensko v tejto oblasti dlhé roky zaostáva za okolitými krajinami.

 

„Tempo, akým u nás pribúdajú stavebné materiály, ktoré majú najvyššie ekologické osvedčenie je nízke. Dopyt po nich pritom rýchlo rastie, keďže novobudované polyfunkčné a administratívne budovy sa začali vo väčšej miere uchádzať o certifikáty trvalej udržateľnosti,“ upozorňuje Silvia Vilčeková a vysvetľuje, že z hľadiska certifikácie budov je lepšie, ak sa pri analýze životného cyklu pracuje so skutočnými hodnotami produktov, ktoré sa u nás vyrábajú a používajú na stavbách. „Ak sa totiž použije stavebný materiál, pri ktorom nie sú vyčíslené environmentálne dopady, tak musíme vychádzať z hodnôt iných produktov, ktoré sú určené na tento istý účel, resp. ktoré sa nevyrábajú u nás, ale v zahraničí, čo však vedie k nepresnostiam.“

 

Udržateľnosť nie je hra s číslami

 Developeri veľkých kancelárskych a rezidenčných projektov aktívnejšie pristupujú k budovaniu uhlíkovo neutrálnych budov, a teda siahajú po udržateľných materiáloch. Ako si však všíma Miroslav Zliechovec, odborný garant platformy Multi Comfort. udržateľná výstavba nie je len o normách a číslach. „Dnes už nikto nespochybňuje, že udržateľnosť je nevyhnutným trendom pre celý stavebný sektor. Na pozadí tohto snaženia je lepšia kvalita vnútorného priestoru.“

 

Špecialisti platformy Multi Comfort vytvorili rozsiahly vzdelávací systém určený projektantom a architektom, ktorý prináša spojenie certifikačnej a aplikačnej praxe. Podľa Miroslava Zliechovca aj táto iniciatíva môže na Slovensku posilniť povedomie o ekologických stavebných materiáloch. Vzdelávacie moduly Multi Comfort sú registrovaným členom k dispozícii bezplatne. 

 

Zničí nám A0 dobrú architektúru?

 

Požiadavky na stavby, v bežnej praxi označované triedou A0, ktoré začali platiť od začiatku roka nie sú pre nikoho z odboru žiadnym prekvapením. Priniesli však zaujímavé otázky: kam má smerovať výstavba, na akých materiáloch a technológiách majú stáť energeticky udržateľné stavby, a tiež, čo prísnejšie posudzovanie urobí s architektúrou?

 

Môže sa zdať, že splnenie požadovaných kritérií neprinesie do práce projektantov a architektov veľa zmien. Mnohí zmeny nevidia až tak dramaticky. Pre časť odbornej verejnosti je to však príležitosť hovoriť o novom prístupe k príprave projektu, aj o lepšej spolupráci jednotlivých špecialistov. 

 

 

Mainstreamové uvažovanie

 

„Na vlastnej koži som si zažil, že mi projekt vrátili kvôli teplotechnike. Presne viem, čo sa odohráva v mysli tvorcu aj investora, keď z úradu dostanete projekt na prepracovanie. Napriek tomu si myslím, že prísnejšie požiadavky treba brať ako novú príležitosť, nie ako zbytočný úradnícky tlak. Pokiaľ budeme k stavbám pristupovať ako doteraz, nikdy sa nedostaneme k projektom, ktoré majú dlhodobý prínos. Je čas zmeniť prístup,“ otvára tému Tomáš Guniš, projektovo architektonický špecialista spoločnosti Saint-Gobain Slovensko.

 

Príhoda Tomáša Guniša nie je výnimočná a je isté, že trieda A0 bude po celý tento rok spôsobovať problémy pri rozpracovaných projektoch stavieb, ktoré neboli od začiatku pripravované pre tento štandard. Tomáš Guniš približuje typický spôsob uvažovania, keď architekt nakreslí budovu s komplikovaným tvarom, s množstvom presklených plôch orientovaných na všetky svetové strany. Až potom položí otázku, ako zvládnuť energetickú bilanciu. Odpoveďou sú neraz náročné chladiace a vykurovanie technológie. V inom prípade navrhne konštrukciu, ktorá si vyžaduje enormnú vrstvu tepelnej izolácie, čo sa premieta do neadekvátnej ceny. „Mnohé príklady z praxe ukazujú na nespoluprácu jednotlivých špecialistov. Nový prístup a požiadavky by preto mohli za jeden stôl posadiť tých, ktorých rozhodnutia sa na konci podpisujú na celkovej bilancii stavby,“ približuje Tomáš Guniš.

 

Architekt by mal od začiatku pristupovať k stavbe s vedomím, že by mala dosahovať určité energetické parametre. Samozrejmosťou je prizvať k spolupráci ďalšie profesie, a to už v rámci prípravy architektonickej štúdie. Je potom pravdepodobnejšie, že sa podarí dosiahnuť nielen požadovanú energetickú triedu, ale celkovo kvalitnejší návrh spĺňajúci nároky užívateľa, vrátane estetického a akustického komfortu za primerané náklady. Prax tiež ukazuje, že čím neskôr sa uskutočňuje takéto vyladenie projektu, tým sú náklady na úpravy vyššie. Samozrejme, úplne najdrahšie sú zmeny počas výstavby.

 

Ako zdôrazňuje Tomáš Guniš, „bola by škoda, keby sa z dokladovania splnenia požiadaviek pre budovy v energetickej triede A0 stala len formalita, podobne ako je to dnes pri energetických certifikátoch, do ktorých sa vkladali veľké nádeje.“ Pre formálny prístup a absenciu kontrolných mechanizmov sa energetická certifikácia budov minula účinkom. Certifikáty sa vydávajú od stola na základe údajov z projektu, bez obhliadky a premerania stavby.

 

Integrované uvažovanie

Pri veľkých administratívnych budovách alebo bytových komplexoch je význam integrovaného projektovania nespochybniteľný. Platí to však aj pri individuálnej bytovej výstavbe? Podľa Tomáša Guniša je lepšie, ak má architekt pri navrhovaní rodinného domu k dispozícii tím profesistov, ideálne ak sú súčasťou architektonickej kancelárie. „Pokiaľ nejde o nejakú extravagantnú vilu, nemal by mať problém zvládnuť navrhnúť dom spĺňajúci energetickú triedu A0 aj vlastnými silami.“ Komplexnejšie projekty však otvárajú možnosti na rozšírenie znalostí architektov. Príležitosť v tomto ponúka aj nová vzdelávacia platforma pre projektantov a architektov Multi Comfort.

 

„Každý architekt by mal ovládať základné veci, aby nenavrhol niečo úplne mimo realitu a normu. Spomínam si na jedného profesora na vysokej škole, ktorý vravieval, že nie je jeho cieľom naučiť nás architektov počítať statiku, keďže to aj tak nebudeme mať oprávnenie robiť, ale vypestovať v nás cit pre statiku. Podobne úlohou architekta nie je počítať energetické straty, mal by však ovládať základné pravidlá, ktoré neporuší. Takto je veľká pravdepodobnosť, že návrh nebude mať problém dosiahnuť požadovanú energetickú triedu. Pri rodinných domoch je dôležitejšie skôr integrované uvažovanie ako integrované projektovanie,“ približuje Tomáš Guniš.

 

 

Aké sú teda pravidlá pre integrované uvažovanie? Zhrnuli sme ich.

 

Ak má budúca budova spĺňať kritériá energetickej triedy A0, architekt by mal pri jej navrhovaní brať do úvahy:

·         faktor tvaru,

·         orientáciu na svetové strany, zohľadniť danú lokalitu,

·         izolačné vlastnosti obálky a jej tesnosť,

·         zabezpečenie výmeny vzduchu,

·         zdroj a faktor primárnej energie, technológiu vykurovania, chladenia a prípravy teplej vody,

·         alternatívne využitie obnoviteľných zdrojov energie,

·         zosúladenie súčinnosti technológií.

 

Pokiaľ ide o index tvaru, v takomto prípade platí, že najviac energie budova stráca cez obálku. Čím je obálka zložitejšia, tým je strata energie väčšia. Z energetického hľadiska je ideálnym tvarom guľa, v praxi však ťažko využiteľná. Hneď na druhom mieste je kocka, resp. kváder.

 

Z hľadiska energetickej bilancie budovy je dôležitá orientácia na svetové strany. Projekt by mal zohľadňovať pohyb slnka, potenciálne solárne zisky aj potrebné tienenie. Správna orientácia na svetové strany výrazne prispieva k zníženiu nákladov na vykurovanie aj k menším výdavkom na ochladzovanie.

 

Optimálnou skladbou obálky sa dajú dosiahnuť nielen značné úspory energie, ale súčasne aj náklady na výstavbu. Oproti masívnym nosným múrom je efektívnejším riešením tzv. sendvičový princíp spájajúci múr a izoláciu. Tento princíp je všeobecne využívaný pri nízkoenergetickej výstavbe.

 

Ani budova kandidujúca na energetickú triedu A0 sa nezaobíde úplne bez energie. Aby dosiahla požadované parametre je kľúčový výber zdroja primárnej energie na vykurovanie, ako aj samotná technológia vykurovania. To, či bude budova využívať zemný plyn, elektrinu, drevnú biomasu alebo iný obnoviteľný zdroj energie závisí od dostupnosti sietí. Platí, že treba vždy zvoliť najvýhodnejší možný zdroj. „Kde nie je privedený plyn, musí sa ísť na elektrinu. A keď už musíme ísť na elektrinu, ktorá má najhorší faktor energetickej premeny na teplo, tak nemôžeme v budove použiť len elektrické radiátory, ale aj tepelné čerpadlo,“ hovorí Tomáš Guniš.

 

Energetika a udržateľnosť

Nastavené kritériá a požiadavky však nič nehovoria o predpokladanej životnosti budov a následnom uložení na skládku, respektíve opätovnej recyklácii materiálov. „Naše uvažovanie by sa v budúcnosti malo uberať aj týmto smerom,“ všíma si Tomáš Guniš.

 

Každú stavbu raz bude nutné zrekonštruovať alebo zbúrať, preto by mala byť postavená tak, aby ju náklady na jej odstránenie nepredražili a enormne nezvýšili uhlíkovú stopu. Do celkových nákladov totiž treba zarátať aj to, čo bude stáť jej zbúranie a likvidácia, na čo sa však pri projektovaní zabúda. Použité stavebné materiály by sa mali dať dobre rozobrať, odseparovať a zrecyklovať, resp. zhodnotiť.

 

„Nenechajme si zatemniť myseľ len energetikou,“ vyzýva Tomáš Guniš. „Dôležitá je predovšetkým udržateľnosť stavieb. Veci by sme nemali zbytočne predimenzovávať. Nemá zmysel dávať na fasádu pol metra hrubú vrstvu polystyrénu a vravieť si, veď tým nič nepokazím. Pokiaľ je možné dosiahnuť požadované parametre aj s tenším zateplením, tak je to lepšie nielen pre peňaženku, ale aj pre prírodu.“

 

Energia vynaložená na výrobu izolačného materiálu, ktorý sa do konštrukcie zabuduje zbytočne, keďže už nebude prinášať žiadne ďalšie tepelné úspory, je zbytočne vynaloženou energiou, ktorá sa nevráti. Navyše zaťaží životné prostredie.