Udržateľné budovy predstavujú pre projektantov novú príležitosť
Aby budovu bolo možné považovať za udržateľnú, už pri jej projektovaní treba brať do úvahy množstvo skutočností – umiestnenie objektu, stavebné materiály, energetickú hospodárnosť aj výslednú kvalitu vnútorného prostredia, hospodárne nakladanie s vodou a odpadom. Na kľúčové prvky udržateľnej výstavby sme sa pozreli spolu so Silviou Vilčekovou zo Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.Slnko, vietor, voda
Prvým krokom je, prirodzene, osadenie budovy v lokalite. Pri filozofii udržateľnej výstavby to znamená zakomponovať ju do prostredia tak, aby čo najviac využívala dané prírodné podmienky – využiť slnečný zisk alebo ochrániť objekt pred vetrom. Zároveň treba myslieť aj na to, ako minimalizovať dôsledky prípadných živelných pohrôm, najmä záplav a povodní.
Ďalšou oblasťou sú stavebné materiály a konštrukcie, ktoré musia spĺňať nízkoenergetické štandardy. Súčasným trendom je používať prírodné ekvivalenty, ktoré majú počas celého svojho životného cyklu najmenšie dopady na životné prostredie. Princípy udržateľnosti tiež preferujú lokálne materiály, aby sa minimalizovali dopady súvisiace s dopravou na stavenisko.
Udržateľná budova ďalej musí byť energeticky sebestačná, resp. musí mať len minimálne nároky na vykurovanie, klimatizáciu, osvetlenie a prevádzku elektrozariadení. Samozrejmosťou je zateplenie obvodových plášťov, strechy, podláh a stropov. Požiadavky na tepelnú izoláciu stavebných konštrukcií sú stále vyššie a vyššie, nevynímajúc okná a vstupné dvere. Samotné zateplenie však nestačí. Pre dosiahnutie energetickej sebestačnosti je nevyhnutné využívanie obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom tepelných čerpadiel, slnečných kolektorov, kotlov na biomasu, resp. ich kombinácií. S rastúcimi kritériami na energetickú sebestačnosť naberá na význame aj rekuperácia, čiže spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu.
Ďalším
dôležitým prvkom udržateľnej budovy je vodný manažment. V ideálnom prípade
by sa mala využiť všetka voda, ktorá vo forme dažďa a snehu spadne na stavebný
pozemok. Zrážková voda môže nájsť uplatnenie napríklad pri splachovaní či
zalievaní záhrady. Vhodným riešením sú aj zelené strechy a ďalšie vodozádržné
opatrenia, ako sú priepustné dlažby, vsakovacie studne, vegetačné pásy alebo
detenčné, retenčné a infiltračné nádrže. K redukcii spotreby pitnej
vody zasa prispievajú úsporné vodovodné batérie, toaletné splachovače
a najmä perlátory, ktoré zmiešavaním pretekajúcej vody so vzduchom
umožňujú výrazne znížiť jej spotrebu, pričom používateľ si vďaka preperleniu
ani nevšimne, že využíva menej vody.
S
udržateľnými budovami súvisí aj odpadové hospodárstvo. Mali by fungovať tak,
aby užívatelia mali možnosť použité materiály a odpady separovať
a recyklovať, prípadne kompostovať biologické zvyšky.
Projekt
je na prvom miesto
Pri projektovaní sa treba zamýšľať nad tým, aký komfort bývania po dokončení poskytne budova jej užívateľom. Opatrenia, ktoré sa realizujú až dodatočne už nie sú také efektívne a finančné náklady na ich realizáciu sú násobne vyššie, ako keď sa na to myslí už v projekte. Okrem dostatočného denného svetla, tepelnej pohody a eliminácie vonkajšieho i vnútorného hluku sa často pri príprave projektu zabúda na kvalitu vzduchu v interiéri. Budova musí byť navrhnutá tak, aby zabezpečovala dostatočnú výmenu vzduchu, a to pri zohľadnení jej predpokladanej obsadenosti, čiže počtu osôb, ktoré v nej budú bývať alebo pracovať. Iba tak je možné efektívne eliminovať vysoké koncentrácie oxidu uhličitého, resp. problémy spôsobené vydýchaným vzduchom.
Zo
zdravotného hľadiska je potrebné sledovať prchavé organické zlúčeniny, ktoré sa
uvoľňujú z omietok, lakov, farieb, náterov, lepidiel, tmelov a ďalších
stavebných materiálov. Tieto látky sa vyparujú už pri izbovej teplote, sú bezfarebné a často aj
bez zápachu, takže ľudia si ich prítomnosť často ani neuvedomujú, no dopady na
ich zdravie, najmä pri dlhodobom pôsobení, môžu byť ozaj závažné. V posledných
rokoch sa preto kladie mimoriadne veľký dôraz na používanie tzv. Zero- VOC materiálov,
s nulovými výparmi prchavých organických látok. V projektoch si svoje
miesto nachádzajú stavebné materiály, ktoré majú v interiéri schopnosť
pohlcovania látok s nepriaznivým účinkom na ľudský organizmus ako
napríklad formaldehyd.
Príležitosť
pre projektantov
V
súčasnosti existuje viacero certifikačných systémov a štandardov, ktoré určujú stupeň
súladu budov s princípmi udržateľnej výstavby, napríklad LEED, BREEAM, WELL,
FITWEL, DGNB či MULTI COMFORT. V každom z nich existujú desiatky
parametrov, v ktorých sa sledujú ukazovatele udržateľnosti. Čím viac
kritérií budova spĺňa, tým vyššiu hodnotu má špecifický certifikát.
„Ešte
pred desiatimi rokmi bolo v branži málo tých, ktorí by sa reálne zaoberali
udržateľnosťou budov. V poslednom období je však badať, že sa o ňu
zaujíma čoraz viac stavebných odborníkov. Ale zatiaľ viac architekti, než projektanti,“
upozorňuje Silvia Vilčeková. Práve z tohto dôvodu zriadili na stavebnej
fakulte interdisciplinárny študijný program Stavby s environmentálnym určením. Absolventi
sa v praxi môžu uplatniť ako projektanti udržateľných budov, ktoré na
Slovensku pribúdajú nie len medzi administratívnymi budovami. Príkladom
v tomto smere môže byť prvý pasívny bytový dom na Slovensku – Zelené
átrium – alebo logistická hala Prologis Park, poskytujúca zázemie distribučného
centra pre recyklačný, ťažobný a potravinársky priemysel.
