Prečo sa nájomníci často necítia v budovách príjemne?
Protokoly o funkčnosti zariadení nie sú zárukou optimálneho vnútorného prostredia budov
Investori sa zvyčajne spoliehajú na to, že po odovzdaní protokolov o funkčnosti technických zariadení budov generálnym dodávateľom všetko v interiéri funguje, ako má. Nezriedka sa však stáva, že nájomníci sa po nasťahovaní v budove necítia príjemne. Ako je to možné? Dôvodov môže byť niekoľko. Merania sú často spravené nedôsledne alebo len formálne, či dokonca sa nevykonajú vôbec. Výsledkom je, že teplota, vetranie ani relatívna vlhkosť vzduchu na pracoviskách nerešpektujú normu. Preto je ideálne, ak stav technických zariadení a kvalitu vnútorného prostredia budov posúdia nezávislí odborníci.
Parametre vnútorného prostredia a postupy kontroly funkčnosti technických zariadení stanovujú technické normy a všeobecne záväzné predpisy. „Neraz sme zistili, že investor dostal protokol, ktorý vôbec nezodpovedal skutočnosti,“ upozorňuje Ladislav Piršel z firmy alocons, ktorá sa zaoberá energetickými auditmi administratívnych budov a priemyselných objektov.
Za zlé prostredie v budove môžu často nesprávne nastavené zariadenia
Nedostatky, ktoré degradujú kvalitu vnútorného pracovného prostredia, sú zväčša dôsledkom nesprávne nainštalovaných, resp. vyregulovaných technických zariadení.
„Naše skúsenosti z posudzovania prevádzkovaných budov svedčia o tom, že v praxi sa funkčné skúšky redukujú len na parametre miestností a celkom sa vynecháva kontrola centrálnych systémov,“ hovorí Ladislav Piršel. Stáva sa tiež, že súčasťou odovzdávania sú protokoly o zaregulovaní výustiek, ale neexistujú protokoly o meraní skutočných parametrov inštalovaných centrálnych systémov.
Vnútorné prostredie by malo mať dostatočný prívod čerstvého vzduchu, čo sa nedá dosiahnuť, pokiaľ výkon vzduchotechnických jednotiek nedosahuje požadované parametre. Pri funkčných skúškach vetrania a klimatizácie sa kontrola obvykle redukuje len na vzduchový výkon na výustkách. Nepreveruje sa v miestnostiach, kde ľudia pracujú a v rôznych časoch, čo skresľuje celkovú predstavu o zásobovaní vzduchom.
Pri skúmaní vplyvu prúdenia vzduchu na pracovné prostredie zase nestačí zmerať iba jeho priemernú rýchlosť, ale dôležité je posúdiť aj variabilitu zmien okamžitých rýchlostí. Priemerná rýchlosť síce môže spĺňať normatívne požiadavky, ale to neznamená, že je všetko v poriadku. Ak je zastúpenie vyšších okamžitých rýchlostí viac než 15 percent, pracovné prostredie nemožno považovať za komfortné.
K zosilneniu prúdenia najčastejšie dochádza vtedy, ak sa v systéme núteného vetrania otvoria okná. No môžu ho spôsobovať aj samotné technológie. „Napríklad v prípade stropných chladiacich trámov sme opakovane namerali iné rýchlosti prúdenia vzduchu pri výustkách a iné v pobytovej zóne. Je to preto, že studený vzduch je ťažší, padá k zemi a naberá gravitačné zrýchlenie. Kým pri výustkách je prúdenie vzduchu ešte v norme, v pobytovej zóne už môže prekračovať predpísané hodnoty. Majitelia budov by preto mali trvať na tom, aby sa merania vždy robili v pobytovej zóne, čiže tam, kde ľudia pracujú, nakupujú alebo oddychujú, čiže tak ako to predpisuje vyhláška,“ pripomína Ladislav Piršel.
Nezávislá kontrola zariadení zaručí ich funkčnosť
Preto by sa investori nemali spoliehať len na protokoly, ktoré vystavujú dodávatelia technických zariadení, ale mali by si prizvať nezávislých znalcov a dať si skontrolovať, či nainštalované technológie fungujú tak, ako majú.
„Technické normy a všeobecne záväzné predpisy presne vymedzujú, aké parametre sa majú dosiahnuť a aké postupy sa majú použiť,“ hovorí Ladislav Piršel.
Znalci majú k dispozícii aj vhodné meracie prístroje. Funkčné skúšky by mali prebiehať prinajmenšom 72 hodín, pričom by sa mal brať do úvahy aj čas potrebný na nábeh budovy na prevádzkové parametre. V takom prípade funkčné skúšky môžu trvať aj sedem dní, pričom sa vyhodnocujú namerané údaje za posledných 72 alebo až 96 hodín.
Je v záujme investorov, resp. stavebníkov, aby pred odovzdaním budovy venovali funkčnosti, nastaveniu a spusteniu technických zariadení primeranú pozornosť. Nielenže dávajú do výstavby svoje peniaze, ale riskujú aj svoju reputáciu. Akonáhle sa do budovy nasťahujú nájomníci a začnú sa sťažovať na kvalitu vnútorného prostredia, vráti sa im táto nevšímavosť ako bumerang. Problémy budú musieť riešiť na vlastné náklady, v opačnom prípade môže prísť k ukončeniu nájomnej zmluvy, čo nie je práve najlepšia vizitka.
