Najčastejšie chyby pri regulácii vnútorného prostredia budov
To, ako sa ľudia v budove cítia, má vplyv na produktivitu práce aj zdravie zamestnancov
Nastavenie optimálnej a prípustnej teploty, rýchlosti prúdenia vzduchu či relatívnej vlhkosti vzduchu v pracovnom prostredí stanovuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č 99/2016 Z.z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Požiadavky sa pritom odvíjajú od jednotlivých tried práce a sú stanovené zvlášť pre teplé aj chladné obdobie. Napriek tomu, kvalita vnútorného prostredia týmto hodnotám často nezodpovedá a na našich pracoviskách sa často opakujú tie isté chyby. A ktoré sú tie najčastejšie?
Prekurujeme a nevetráme
V zimných mesiacoch by vnútorná teplota v kanceláriách, kde sa vykonáva ľahká administratívna práca (trieda A1), nemala byť viac ako 26 stupňov Celzia. „Tento parameter sa neraz prekračuje, pričom najčastejšou príčinou je zle vyregulovaný vykurovací systém,“ hovorí Ladislav Piršel z firmy alocons, ktorá sa venuje energetickým auditom administratívnych budov a priemyselných objektov.
„Merali sme napríklad priebehy teplôt a vlhkosti vzduchu v jednom administratívnom centre v Bratislave, kde sa zamestnanci dlhodobo sťažovali na teplotný diskomfort. Zistili sme, že všetky kancelárie boli prekúrené, až na tú riaditeľovu. Tá bola situovaná v rohu budovy a poriadne v nej nefungovali radiátory, preto aby v nej bolo teplo, všetky ostatné miestnosti prekurovali,“ opisuje svoju skúsenosť Ladislav Piršel.
Pomerne frekventovaným problémom sú tiež vysoké koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) vo vnútornom prostredí. Pracovníci si často myslia, že sú unavení preto, že majú veľa práce, ale dôvodom môže byť i vydýchaný vzduch. Ak totiž koncentrácia CO2 presiahne 1 200 ppm (1 200 molekúl CO2 na milión molekúl vzduchu), začína mať človek problémy s pozornosťou a sústredením.
„V jednom priemyselnom parku v Trenčíne sme merali vzduchové výkony vzduchotechnických jednotiek a zistili sme, že pri nastavení frekvenčných meničov na 60 percent bol skutočný vzduchový výkon na prívode len 47 percent a na odvode len 51 percent nominálneho výkonu. To znamená, že namiesto 24 000 kubických metrov vzduchu za hodinu sa do priestoru dostávalo len 18 800, resp. odvádzalo 20 300 kubických metrov,“ približuje Ladislav Piršel.
Zlé prostredie zvyšuje chorobnosť a poškodzuje zdravie
Podobné je to aj s nerešpektovaním minimálnej vlhkosti vzduchu, ktorá by podľa spomínanej vyhlášky mala byť aspoň 30 percent. Ako vyplýva zo skúseností firmy alocons, v slovenských kanceláriách býva spravidla nižšia, čo spôsobuje väčšiu náchylnosť zamestnancov na ochorenie. Na vysušených slizniciach dýchacích ciest sa totiž tvoria prasklinky, cez ktoré potom bacily oveľa jednoduchšie prenikajú do organizmu. „Na druhej strane, s prekročením maximálnej hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu, ktorá je stanovená na 70 percent, sme sa pri našich meraniach doteraz nestretli,“ hovorí Ladislav Piršel.
Častým negatívnym faktorom vnútorného prostredia je aj prievan, ktorý môže byť príčinou mnohých zdravotných problémov, ako sú bolesti uší, očí, zubov, svalov, chrbtice, kĺbov, nervov či dýchacích ciest. V chladnom období by prúdenie vzduchu v kancelárskych priestoroch nemalo presiahnuť 0,2 metra za sekundu.
