Štandardná dennodenná náplň práce architekta je navrhovanie budov (a i.). Zhmotňujeme zámery investorov do „hmatateľnej“ podoby.
Najprv pre investora,
ktorý potrebuje získať názornú predstavu budúcej podoby svojich investícií.
Chce, aby dobre a efektívne fungovali, dlho vydržali a v neposlednom rade aj
dobre vyzerali. Na tejto úrovni sa robia strategické rozhodnutia. Na základe
predložených návrhov sa rozhoduje, či investícia bude pokračovať a v akej
podobe...
Neskôr pre zhotoviteľa.
Lebo realizátor postaví (a investor zaplatí) iba to, „čo je nakreslené“. To
nakreslené by malo byť v ideálnom prípade perfektne usporiadané, funkčne vyladené,
detailne a jednoznačne „opísané/stanovené/určené“... Ako je spracovaná dokumentácia pre realizáciu stavby, tak sa dielo
postaví a bude fungovať.
Stavbu a projekty pripravuje rozsiahly tím. Sú to zvyčajne
desiatky rôznych špecialistov z celého spektra odborných profesií.
Architekt je
rozhodujúcim prvkom. Má výnimočné postavenie. Jedine on komplexne ovláda vzťahy
a súvislosti v rámci celého projektu. Navrhuje
a vníma dielo ako celok. (Ostatné profesie sa pozerajú na problém zo svojho
špecifického, parciálneho uhla pohľadu.)
Architekti sú v ťažkej
pozícii. Aby ich práca a projekty boli dobré, mali by vedieť všetko… To však
nie je možné. Ako sa v takomto prípade dá vôbec fungovať?
Odpoveď nie je jednoduchá. Na jednej strane sa architekt musí
snažiť ustavične vzdelávať. Byť podľa možností stále „v obraze“. Na druhej
strane nikdy nebude „odborníkom na všetko“.
Architekt sa musí
vedieť o prácu podeliť. (Vytvoriť tím a vedieť ho správne usmerniť). Skoro
ako dirigent orchestra.
Nemusí byť pritom sám virtuózom a ovládať všetky hudobné
nástroje. Musí však byť zorientovaný v problematike. Musí mať jasnú tvorivú
predstavu. Vedieť, čo chce. Poznať problematiku v širokom spektre… A dať dokopy
tím, ktorý je schopný pod jeho vedením vytvoriť dokonalú symfóniu… Lebo ak v
koncertnej sále sedia aj najlepší hudobníci a skúšajú si nekoordinovane svoje
hudobné party, vo výsledku počujeme kakofóniu zvukov. Stačí však, ak sa pred
nich postaví dirigent s paličkou, a výsledkom je zrazu symfonický súzvuk.
Čo teda projekt Multi Comfort môže priniesť architektom (ich stavbám a investorom)?
Multi Comfort má
potenciál byť ďalším hráčom v orchestri podieľajúcom sa na príprave budúcich
stavieb. Pri príprave stavieb zohráva úlohu ďalšieho virtuóza, ktorý
obohatí tím odborníkov pripravujúcich návrh. Jednak tým „že vie, ako na to“. A
takisto okrem know-how môže priniesť do orchestra aj ďalšie „stradivárky“.
Majstrovské nástroje a materiály.
Ako môže vzájomná spolupráca architektovi pomôcť?
- Zlepšiť technickú úroveň pripravovaných riešení
- Priniesť nové námety a inšpirácie, mať kontakt s najnovšími trendmi, materiálmi a technickými riešeniami
- Rozšíriť tím špecialistov podieľajúcich sa na príprave a overovaní projektov už od úvodných etáp navrhovania
- Ponúknuť dobre fungujúce, otestované a preverené riešenia
- Kryť architektom chrbát a minimalizovať riziká spojené s použitím zlých detailov a s nimi súvisiacich chýb a škôd na stavbách
- Umožniť zjednodušenie a zefektívnenie návrhovej a projektovej práce. Odbremeniť architektov od mechanickej, technickej zložky projektovania ponúknutím aplikácií systémových detailov, konštrukcií a riešení…
- Znížiť podiel rutinnej práce a vytvoriť tým väčší priestor pre kreatívnu návrhovú činnosť...
Niekoľko čiastkových poznatkov z vlastných skúseností:
„Systém dvoch čiar.“
Ideálny pre „lenivých“, no racionálne sa správajúcich architektov.
Kedysi dávnejšie, keď sme chceli, aby na stavbe boli detaily
urobené precízne, museli sme nakresliť kopu výkresov aj s presnou špecifikáciou
prvkov a materiálov. Ak takáto podrobná dokumentácia chýbala, nestačili sme sa
čudovať, čo všetko sa na stavbe počas realizácie urobilo (alebo skôr
neurobilo). Teraz v ateliéri používame systém, ktorý sme nazvali systémom
„dvoch čiar“, ktorý však dodávateľovi nenechá žiadny voľný priestor na
svojvoľnú interpretáciu.
Napríklad pri sadrokartónových (i iných) konštrukciách stačí
naozaj nakresliť iba dve čiary a priradiť k nim systémové označenie. Musíme si
dať iba pozor, či ich nakreslíme v správnom rozostupe (napr.: 10, 15, 20… cm) a
vyberieme správnu systémovú skladbu (napr.: priečka Rigips 3.41.02.RS). Dvomi
čiarami a kódom máme stanovené jednoznačne všetky parametre (podkonštrukcia,
opláštenie, výplne, detaily uchytenia k podlahe, stropu, stenám, k rôznym iným
stavebným konštrukciám, stavebno-fyzikálne a požiarne parametre…). Jednoducho
všetko potrebné pre realizátora, rozpočet, pre kontrolu pri odovzdávaní diela a
fakturáciu. Aj keď to neurobíme digitálne, ale iba na papieri, tak je to
vlastne jednoduchý analógový „BIM“, kde sú jednoznačne stanovené parametre
konštrukcie.
Ten istý (alebo podobný) postup platí aj pre iné stavebné
konštrukcie.
Ak chceme na účely nášho architektonického zámeru použiť
napríklad plochú strechu, s obrátenou skladbou vrstiev a so zelenou vegetačnou
vrchnou vrstvou, vyberieme si z ponuky Multi Comfortu (aj s využitím
konzultačných možností) riešenie, ktoré sa nám páči a ktoré spĺňa požadované
stavebno-fyzikálne vlastnosti (a po konzultácii s klientom je v súlade aj s
jeho finančnými možnosťami). Znovu stačí v reze nakresliť nad nosnú stavebnú
konštrukciu dve čiary s náležitým rozstupom a medzi ne napísať typové označenie
systémovej skladby. Takto naozaj s minimálnou námahou vytvoríme projekt, kde sú
obsiahnuté riešenia tak detailne, ako by nám vlastným riešením detailov trvalo
veľmi dlho (nehovoriac o rizikách s tým spojených).
Keď sme pri rizikách, musíme povedať, že architektúra je veľmi rizikové povolanie. Jednou nohou sme
potenciálne skoro stále „v base“ (ak niečo „spadne“) a druhou na pokraji
ekonomického krachu (investori si so svojimi právnikmi neúprosne vymáhajú
škody, ktoré vzniknú chybami projektu). Naše honoráre ani zďaleka nevytvárajú
priestor na to, aby sme z nich takéto škody vedeli vykrývať. Preto je životne
dôležité, aby sme sa vo svojich projektoch spájali so silnými partnermi a
používali podľa možností čo najviac overené a naozaj fungujúce systémové
riešenia. (Alebo aspoň aby sme sa dobre proti takýmto škodám komerčne poistili
:-).
Architektúra je služba
klientom. Jednak ako kreatívna činnosť, ktorá vedie k zhmotneniu ich snov,
a tiež ako sofistikovaná technická činnosť, ktorá by mala optimalizovať návrh a
zabezpečiť čo najlepšie fungujúce, dlhodobé, ekonomicky efektívne a udržateľné
riešenie.
Odladenie a precizovanie projektu je potrebné naozaj hneď na
začiatku. Už v predrealizačných fázach. Čo
sa zanedbá v návrhu a projekte, to sa počas realizácie nedá plnohodnotne napraviť.
Alebo iba s veľkými kompromismi a za veľké peniaze. Jednoducho, ak zanedbáme
návrh, tak počas realizácie nám nepomôžu ani zlaté tehly...
Ochrana investora
spočíva aj v tom, že ak máme v projekte presne definované systémové (a vzájomne
sa dopĺňajúce) riešenia (aké poskytuje Multi Comfort), tak sú aj fakturovanie
(a kontrola) vykonaných prác na stavbe jednoduchšie. Zhotoviteľ stavby má
všetko transparentne určené dopredu. Nemôže sa vyhovárať na nejednoznačnosť
návrhu. Nemôže robiť nežiaduce, neželané zmeny (napríklad na úkor technickej
kvality a funkčnosti). Investor má
istotu, že za svoje peniaze dostane to, čo plánoval a zaplatil.
Jasne stanovené
technické riešenia, ktoré ponúka Multi Comfort, pomáhajú vypočítať a exaktne definovať a optimalizovať parametre celej
budovy (jej častí)... Modelovať stavebno-fyzikálne vlastnosti. Určiť, či
riešenie vyhovuje požadovaným parametrom, alebo ho bude ešte potrebné
dopracovať (doplniť o ďalšie prvky)...
Vieme vopred
kalkulovať cenu stavby. Náklady na jej realizáciu i prevádzku. Prípadne aj
ďalšie nároky budovy až po investície potrebné jej na odstránenie po dožití –
alebo recykláciu, či prípadnú rekonštrukciu a obnovu... Vieme modelovať celý životný
cyklus stavby.
Jednoducho, ak chceme
mať istotu, že naše návrhy budú dobré, potrebujeme pri ich tvorbe kooperovať s
lídrami v jednotlivých technických a materiálových oblastiach. Čím skôr, tým
lepšie. A zdá sa, že Multi Comfort by mohol byť tým pravým partnerom. :-)
