Viktor Rusov

Projektový manager nie je práve povolanie, o ktorom by snívali deti v materskej škole. O tom, čo je vlastne jeho pracovnou náplňou a v čom sa líši práca pre slovenských a fínskych developerov nám v tejto časti porozpráva Adam Filo, projektový manažér spoločnosti YIT. 

Článok vznikol vďaka spolupráci Saint-Gobain a ArchDaily. Vyšiel na ArchDaily v júli 2020. 

Koncept dekarbonizácie je populárnou témou politických prejavov a svetových podujatí o životnom prostredí. Pozornosť, ktorá sa mu dostáva na poli architektúry, ešte stále nestačí na to, aby sa od základov zmenil spôsob, akým navrhujeme a staviame svet zajtrajška. Budovy v súčasnosti spotrebúvajú 33 % svetovej energie a súvisia s 39 % emisií skleníkových plynov. Ak teda chceme zastaviť alebo zvrátiť klimatickú krízu, musia sa do zmeny vložiť aj architekti. Keďže sa z uhlíka stala univerzálne uznávaná veličina, ktorou sa hodnotia klimatické vplyvy, jeho eliminácia v stavbách je najzásadnejším krokom pre dosiahnutie environmentálnych cieľov.

Dekarbonizácia sa týka prevádzky aj zabudovaného uhlíka, teda celého životného cyklu budovy. Tento zahŕňa získavanie, prepravu, inštaláciu, použitie a koniec životnosti každého materiálu či vybavenia. Iniciatíva ako Net Zero Carbon Buildings Commitment , ktorú uviedli na klimatickom samite v roku 2018, presadzuje redukovanie prevádzkového uhlíka, ďalšie iniciatívy ako Carbon Leadership Forum, zdôrazňujú dôležitosť znižovať aj zabudovaný uhlík. Vychádzajú pritom z predpokladu, že do roku 2060 sa globálna pôdorysná plocha budov zdvojnásobí.

Nižšie pomenované stratégie dekarbonizácie architektúry, ponúkajú architektom a projektantom zaujímavé podnety na uvažovanie, ale aj konkrétne postupy a princípy.

Efektívne cesty k dekarbonizácii. Je ich viac.

 Keďže rôzne stratégie na znižovanie emisií uhlíka vykazujú rôznu úroveň efektívnosti a rozličné stavebné stratégie si zároveň vyžadujú špecifické postupy World Resource Institute (WRI) sumarizuje rozličné princípy podľa priority. Zjednodušene sa dá hovoriť o troch pravidlách: energetická efektívnosť pred obnoviteľnou energiou, obnoviteľná energia na mieste pred obnoviteľnou energiou mimo daného miesta, obnoviteľná energia pred uhlíkovou kompenzáciou, teda investovaním do obnoviteľnej energie niekde inde. Aj pri zabudovaných emisiách navrhuje WRI, aby sa uprednostňovalo znižovanie uhlíkových emisií pred uhlíkovou kompenzáciou. Metódu uhlíkovej kompenzácie odporúča inštitút len v prípadoch, keď sa nedá zabezpečiť 100 % obnoviteľných zdrojov energie. S touto hierarchiou priorít môžeme potom pristúpiť k dekarbonizácii budov na troch rôznych úrovniach:

1) Znížiť emisie prevádzkového uhlíka v existujúcich budovách prostredníctvom energetickej efektívnosti
2) Využívať obnoviteľnú energiu s cieľom pokryť zostávajúcu nízku potrebu energie, a to najlepšie zdrojmi na mieste
3) Znížiť emisie zabudovaného uhlíka pri nových budovách počas celej ich životnosti.

Tieto kroky nie sú jedným univerzálnym princípom, ktorý by architekti mali dodržiavať pri dekarbonizácii. Teda zníženie emisií zabudovaného uhlíka nie je na poslednom mieste. Ide o tri rôzne spôsoby, ktorými architekti môžu znížiť emisie uhlíka a výber závisí od fázy a požiadaviek investora. Všetky tri úrovne však treba dosiahnuť čo najrýchlejšie, ak chceme splniť globálne klimatické dohody. Body zároveň slúžia architektom a investorom ako užitočný návod, ako pri dekarbonizácii postupovať pri vlastných projektoch.

Nie je uhlík ako uhlík

Pri celkovej dekarbonizácii výstavby treba zohľadniť prevádzkový aj zabudovaný uhlík. Pri existujúcich budovách, kde sa už zmeny v skladbe materiálov obmedzené sa investori asi nebudú zaoberať zabudovaným uhlíkom a namiesto toho sa zamerajú na dosiahnutie uhlíkovej nuly v prevádzke. Naopak, pri výstavbe nových budov, kde je prvoradá rola architekta, by uprednostňovanie jedného či druhého typu uhlíkových emisií mohlo viesť k výsledkom, ktoré by neposkytovali pravdivý obraz o dopade tejto stavby na životné prostredie. Niektoré materiály môžu, napríklad, vykazovať nízku úroveň emisií prevádzkového uhlíka, ale počas celého životného cyklu môžu emitovať vysoké množstvo zabudovaného uhlíka a naopak. Málo zaizolovaná budova s jednoduchým zasklením bude mať väčšinou nižšiu úroveň emisií zabudovaného uhlíka, ale zároveň viac emisií prevádzkového uhlíka v porovnaní s dobre zaizolovanou budovou. Zariadenie na výrobu obnoviteľnej energie môže výrazne obmedziť emisie prevádzkového uhlíka, ale jeho samotná výroba zanecháva uhlíkovú stopu. Práve preto musia tvorcovia nových budov alebo zásadných rekonštrukcií vziať do úvahy oba typy uhlíkových emisií.

Projekt na prvom mieste

Architekti a projektanti by mali k dekarbonizácii pristupovať dôsledne a mali by sa na detaily zameriavať už pri idei projektu. Napríklad miesto, kde sú na výstavbu objektu potrebné masívne základy, môže viac než zdvojnásobiť úroveň emisií zabudovaného uhlíka, no neskôr už tvorcovia toto rozhodnutie zvrátiť nemôžu. V lepšom prípade sa možno bude dať pristúpiť k výmene určitého prvku, ale takmer vždy sa tým drasticky zvýšia náklady. Je preto nevyhnutné, aby projekt zanalyzoval možnosti, ako znížiť emisie zabudovaného uhlíka už v úvodnej fáze pri navrhovaní projektu.

Používajte ľahké materiály

 Ako efektívne sa javí použitie ľahkých materiálov. Skupina Saint-Gobain zrealizovala štúdiu na porovnanie dvoch typov vnútorných deliacich stien, ktoré sa bežne používajú na stavbách. Zistili, že ľahší systém so sebou prinášal množstvo environmentálnych výhod. Ľahší materiál - sadrokartónovú priečku, porovnávali s tradičnou priečkou zo 140 milimetrových tehál s omietkou. Výsledkom bolo zistenie, že použitím jedného metra štvorcového tohto sadrokartónového systému namiesto tradičnej steny by sa znížil potenciál globálneho otepľovania o 63 %, primárna spotreba energie o 49 %, váha stien o 80 % a o 36 % by sa znížila spotreba pitnej vody. Taktiež sa zistilo, že ľahký systém vonkajších obvodových stien vykazuje len polovičnú záťaž emisiami CO₂ v porovnaní s masívnymi tradičnými obvodovými stenami.

Zvážte využitie biologicky získavaných materiálov

 V niektorých biologicky získavaných materiáloch, ako napr. v stavebnom dreve, konopnej vlne či v drevenom vlákne sa počas ich používania ukladá uhlík. To znamená, že vlastne znižujú úroveň oxidu uhličitého v atmosfére ešte pred zneškodnením tohto materiálu a uvoľnením uhlíka. Vďaka týmto vlastnostiam ide o veľmi efektívne a udržateľné materiály. Napriek tomu je potrebné povedať, že pri posudzovaní životného cyklu (LCA) sa takto uskladnený uhlík, tzv. biogénny uhlík v procese rastu rastlín, musí vykazovať nezávisle od zabudovaného uhlíka (získanie, preprava, inštalácia, použitie, koniec životnosti). Množstvo zabudovaného uhlíka môže byť pri biologicky získavaných materiáloch vyššie ako pri tradičných materiáloch vzhľadom na väčšiu vzdialenosť od staveniska, no čisté emisie samotného biogénneho uhlíka môžu byť nulové vďaka absorpcii.

Interiérové prvky ako potenciálny zdroj emisií

Pri vypočítavaní množstva zabudovaného uhlíka sa prirodzene berú do úvahy jadro a plášť budovy. Často sa však zabúda na interiérové vybavenie a mechanické či technické zariadenia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť konečnú úroveň. Všetky tieto prvky majú kratšiu životnosť a počas životného cyklu budovy sa môžu vymeniť niekoľko ráz. Práve preto treba s emisiami zabudovaného uhlíka pri týchto prvkoch počítať. Presný výpočet množstva zabudovaného uhlíka teda dosiahneme len tak, že do výpočtov zahrnieme aj tieto dôležité interiérové prvky.

Recyklujte existujúce materiály

 Opätovným používaním materiálov sa eliminuje potreba ťažiť a vyrábať nové materiály s potenciálne vysokými environmentálnymi nákladmi. Pri tvorbe nových projektov by sa mali v maximálnej možnej miere využívať produkty z recyklovaného materiálu, aby sa tak znížilo množstvo obsiahnutého uhlíka. Ak pri zasklievaní použijeme napríklad sklo vyrobené z črepov, teda dekarbonizovaného odpadového skla, na každých 10 % použitého materiálu môžeme znížiť spotrebu energie o 3 %. Okrem toho sa vďaka zníženej spotrebe energie znížia emisie CO₂ o 300 kg na každú tonu použitých črepov. 

Používajte EPD a iné dokumenty overené treťou stranou

Architekt, projektant či investor dokážu vyhodnotiť uhlíkové emisie budov prostredníctvom LCA (posúdenia životného cyklu) stanoveného medzinárodnými normami, ako aj prostredníctvom výsledkov uverejnených v EPD (environmentálnych vyhláseniach o výrobku) overených treťou stranou. Sú to jediné platné vedecké zdroje informácií o zabudovanom uhlíku stavebných výrobkov a materiálov. LCA sú techniky hodnotenia „od kolísky po bránu,“ t.j. hodnotenia čiastkového životného cyklu výrobku, alebo „od kolísky do hrobu,“ čo je plné hodnotenie životného cyklu, pri ktorých sa posudzuje environmentálny dopad životného cyklu vo všetkých fázach určitého výrobku. EPD tvoria nezávisle overené a zaregistrované dokumenty, ktoré poskytujú transparentné a porovnateľné informácie o environmentálnom dopade počas celého životného cyklu výrobku. Pri určovaní a hodnotení uhlíkovej stopy štruktúry, ktorú navrhli, môžu architekti a projektanti použiť obe techniky.

Zaraďte budovy do cirkulárnej ekonomiky

 S otázkou posudzovania životného cyklu súvisí likvidácia alebo opätovné použitie produktov po skončení ich životnosti. Ak chceme dosiahnuť vyššiu mieru udržateľnosti v stavebnom priemysle, bezpodmienečne sa musíme vzdať modelu „brať, vyrábať a vyhadzovať“. Stavebníctvo, ktoré sa drží zásad cirkulárnej ekonomiky, nepochybne spotrebuje počas životného cyklu menej zdrojov. Ako sme spomenuli, väčšina stavebných materiálov so zvýšeným obsahom recyklovaných zložiek, ktoré sa pri stavbe použijú, vyústia do menšej uhlíkovej stopy a opätovne používané materiály a výrobky budú tiež emitovať menej zabudovaného uhlíka. Všetky tieto riešenia sú príkladmi cirkulárnej ekonomiky a hrajú nezastupiteľnú úlohu pri dekarbonizácii výstavby. Sektor stavebníctva je zodpovedný asi za polovicu všetkých vyťažených materiálov a tretinu produkcie odpadu v celej Európe. Zamedzením negatívnemu dopadu ťažby a odpadu prostredníctvom opätovného používania a recyklovania v tomto odvetví môžeme enormne prispieť k svetovej snahe o zastavenie globálneho otepľovania.

Podporujte svetové iniciatívy

 V roku 2019 zapracovala Svetová rada pre zelené budovy výzvu na akciu v oblasti uhlíka do svojej správy, v ktorej uvádza detailný plán, ako do roku 2030 dosiahnuť nulovú úroveň prevádzkového uhlíka a 40 % zníženie emisií zabudovaného uhlíka pri všetkých novopostavených budovách, ako aj nulové emisie zabudovaného a prevádzkového uhlíka pri všetkých nových a existujúcich budovách do roku 2050. Tento plán vznikol výlučne s cieľom podporiť dosiahnutie zámerov Parížskej dohody a zamedziť globálnemu zvyšovaniu teploty výrazne pod 2 stupne Celzia. Tieto ciele však ostávajú len na úrovni vznešených myšlienok, keďže nové budovy rastú ako huby po daždi, pričom každých päť dní sa pôdorysná plocha zväčšuje asi o rozlohu Paríža, a to sa ešte nepostavila ani polovica budov, ktoré majú stáť do roku 2060. Ak má byť iniciatíva Svetovej rady pre zelené budovy úspešná, potrebuje podporu architektov, projektantov a investorov.

Zabudovaný uhlík, prevádzkový uhlík, existujúce budovy, novopostavené budovy, obehové hospodárstvo, ľahké či biologicky získavané materiály, recyklácia, atď... To všetko treba vziať do úvahy, ak chceme k dekarbonizácii pristupovať holisticky.

Musí architekt „nútiť“ klientov, aby si žiadali kvalitné vnútorné prostredie v budove, alebo prichádzajú s touto iniciatívou aj oni sami? Sú lepšie drevostavby, alebo klasické murované budovy? Sú v Čechách pre architekta lepšie podmienky na prácu než na Slovensku? A čo klienti – sú všade rovnakí, alebo aj tu sú rozdiely medzi krajinami? Toto je iba zopár z tém, ktoré sme rozoberali v ďalšom podcaste Saint-Gobain, tentokrát s architektom Máriom Regecom, ktorý nám porozprával o svojich skúsenostiach z projekčnej praxe na oboch stranách rieky Moravy. 

Svetová zdravotnícka organizácia označila hluk za najvýznamnejšiu hrozbu pre zdravé životné prostredie, bezprostredne po znečistení ovzdušia. Podľa štúdie Oxford Economic má hluk negatívny dopad nielen na to, ako sa cítime, ale aj na náš výkon a spokojnosť. Až 75 % opýtaných v rámci prieskumu potvrdilo, že má v práci problém sústrediť sa. Rovnako zle sú na tom aj naše deti v škole. Existuje pritom jednoduché riešenie, ako úroveň hluku stlmiť. Stačí použiť napríklad akustické prvky Solo od švédskej spoločnosti Ecophon. Architekti a projektanti v tom vedia zohrať kľúčovú rolu.

Potvrdilo sa to aj vo fínskom meste Lappeenranta, kde architekt dokázal vďaka akustickým systémom Ecophon vytvoriť plnohodnotné učebne pre žiakov 2. stupňa dokonca aj v nákupnom centre. Vyše 400 žiakov zo základnej školy Kesämäki bolo nútených presťahovať sa z dôvodu rekonštrukcie školy na celé dva roky práve na miesto, ktoré predtým brázdili nákupné vozíky. Vedenie školy sa  spolu s akustickými špecialistami a architektmi pustilo do práce. Ako prvú vyriešili medzeru medzi stropom a zvislými priečkami, ktorá plnila protipožiarnu funkciu. Inštaláciou voľne zavesených panelov Ecophon Solo™ Baffle vyplnili voľný priestor a postarali sa o lepšiu absorpciu zvuku. Ďalším krokom bola inštalácia stropných podhľadov v učebniach, vďaka ktorým sa zamedzilo šíreniu zvuku medzi jednotlivými priestormi.

Akustické panely neriešia len hluk, ale dokážu vyčarovať aj kvalitnú akustiku. A práve preto si produkty Ecophon Solo Baffle Wall, ktoré sa vešajú vertikálne po stenách a vytvárajú optickú hĺbku podobnú japonským origami, vybral aj najväčší výrobca akustických klavírov v Európe – česká firma Petrof Gallery v Hradci Králové.

Zvukové absorbéry už majú 15 rokov

Keď sa pred 15 rokmi objavili prvé širokopásmové absorbéry, pôsobili ako z iného sveta. Dnes sa už bežne vyskytujú v nákupných centrách, na recepciách, v reštauráciách, kanceláriách, školách či nemocniciach. Málokto si ich však všimne, nakoľko majú hrúbku len 40 milimetrov a sú často umiestnené mimo nášho zorného uhla tesne pod stropom. Svojou nenápadnosťou evokujú skôr dizajnový doplnok ako funkčnú pomôcku na potlačenie nežiaduceho hluku. Až pri detailnejšom pohľade vidno, že sa od stropu líšia povrchovou úpravou, prevedením hrán či výškovými prechodmi. Niektoré majú v sebe zakomponované aj osvetlenie. Samozrejmosťou je dostupnosť v rôznych farebných prevedeniach či tvaroch. Interiéroví dizajnéri tak majú voľnú ruku a vďaka radu Solo Freedom si môžu dokonca navrhnúť aj vlastný tvar absorbérov. Fantázii sa medze nekladú, len hluku.

Akustická pohoda je skutočná sloboda prejavu

Ecophon ponúka okrem stropných riešení aj stenové akustické panely, priečky a prepážky absorbujúce nepríjemné zvuky. Závesné prvky radu Solo sa však hodia do väčšiny miestností a nezaberajú miesto na stenách. Často je inštalácia pod strop jedinou možnosťou, napríklad v presklených zasadačkách.

Voľne závesné prvky Solo je možné nainštalovať aj nad pracovné stoly, napríklad v moderných open space-och. Platí pri nich priama úmera. Čím viac ich použijete, tým lepší výsledný efekt dosiahnete. Nie je však potrebné zakryť celý strop. „Pre nastolenie príjemne „rezonujúceho ticha“ stačí pokryť 60 % plochy,“ hovorí odborník na akustické riešenia spoločnosti Ecophon Peter Petraško. Dodáva, že väčší počet menších prvkov je možné nahradiť aj niekoľkými väčšími, nakoľko v ponuke Ecophonu sú aj obdĺžnikové tvary v rozmere 3 x 1,2 m. Napriek impozantným rozmerom zostávajú panely pevné a ľahké. Jadro každého panelu tvorí sklenená vlna s obsahom viac ako 70 % recyklovaného skla, ktoré má nielen zvukové, ale aj tepelno-izolačné vlastnosti. Rovnako sa vyznačuje aj vysokou odolnosťou proti požiarom. Kotvenie panelov je jednoduché, rýchle a bezpečné.

Panely podľa Bauhausu

Riešením pre náročnejších zákazníkov, ktorí hľadajú originalitu, sú panely Ecophon Solo Freedom, Solo Textile a Solo Steel. „Tu si môžu architekti a dizajnéri zvoliť akýkoľvek tvar absorbérov, napríklad aj obrysy ľudskej postavy, umeleckého diela, či prírodných elementov,“ vysvetľuje P. Petraško. Produktová línia Solo Textil je „oblečená“ do látky, ktorej štruktúra dodáva výrobku šmrnc a absorbéry pôsobia ešte decentnejšie. K dvadsiatke základných farieb pridáva Solo Textil ďalších sedem unikátnych odtieňov. Rovnako Solo Steel má štyri vlastné farebné kombinácie vďaka práškovým náterom. Boli vytvorené tak, aby boli vhodné pre povrch absorbéru, ktorý je potiahnutý perforovanou oceľovou fóliou.

Tvarová rozmanitosť origami

Trochu z iného súdka sú vertikálne a 3D riešenia ako napríklad Ecophon Solo Baffle. Tie priestor pod stropom opticky rozčleňujú v pozdĺžnom smere výraznými líniami tak, že pripomínajú zvislo uchytené biele dosky. Vidieť ich môžete napríklad v  kanceláriách firmy Microsoft v bratislavskej Cvernovke či firmy Herz v Bernolákove. Za pozornosť stojí aj Masarykova univerzita v Brne, kde doplňujú úžasný vestibul fakulty s presklenou strechou. Ďalším netypickým riešením je vybavená tunajšia aula s centrálnym prvkom v podobe obrovských kruhových svietidiel, ktoré doplňuje akustický systém Ecophon Focus. 

Pri použití  Solo Baffle Wafe zas máte pocit, že sa vám nad hlavou dvíhajú vlny oceánu alebo piesočné duny. Absorbéry rady Solo Buffle ZizZag evokujú tvary papierových lodí spojených do celej flotily. „Priestor tak vytvára unikátny dojem so zdanlivo inou perspektívou, v ktorom sa architektúra snúbi s akustikou s liečivou silou,“ dodáva odborník Ecophonu.

Riešenia Ecophon sú súčasťou konceptu Multi Comfort, ktorý vytvorila firma Saint‐Gobain. Ten zaručuje užívateľom komfort vo všetkých rozhodujúcich oblastiach ako je akustika, svetelnosť, tepelná pohoda, kvalita vnútorného ovzdušia a spĺňa tiež parametre udržateľnej výstavby. Všetky tieto aspekty sú o to dôležitejšie, že moderný človek strávi približne 90 % svojho času v interiéri.

Dňa 19.1.2022 sa pod záštitou Slovenskej komory stavebných inžinierov uskutočnil online odborný seminár s názvom Akustika v praxi. Úlohou semináru bolo ukázať účastníkom situácie, s ktorými sa odborníci stretávajú v bežnom živote, aké nástroje a aplikácie používajú a priblížiť im aj požiadavky súčasných noriem. Účastníci si vypočuli aj ukážku praktického riešenia akustiky na školách.

Príspevky našich kolegov si môžete pozrieť nižšie. 

V akých podmienkach sa učia naše deti? Čo ukázala doteraz najrozsiahlejšia štúdia o kvalite prostredia v našich školách? Všetci vieme, že situácia pri školských budovách na Slovensku nie je ružová. Aj tu sa však rozbiehajú série rekonštrukcií, ktoré sú šancou na zlepšenie podmienok vyučovania. Dokážeme túto príležitosť využiť? Na túto tému sa rozprával Tomáš Guniš s Richardom Paksim, analytikom platformy Budovy pre budúcnosť. Prajeme príjemné počúvanie. 

Dňa 14. októbra 2021 sa uskutočnila online konferencia s názvom Stavebná a priestorová akustika. Akciu organizovalo vydavateľstvo Eurostav pričom naša spoločnosť bola už po niekoľkí krát generálnym partnerom podujatia.

Podtitul akustickej konferencie niesol názov „Nové materiály a konštrukčné systémy“,  čo naznačuje, že na podujatí odznelo viacero zaujímavých tém zaoberajúcich sa napríklad vplyvom súčasných energetických požiadaviek na akustický komfort či aké poznáme materiály so špeciálnymi akustickými vlastnosťami.

Na konferencii zastupovali spoločnosť Saint-Gobain aj naši kolegovia, Ing. Miroslav Zliechovec s prednáškou zameranou na tému akustickej pohody budov a jej vplyv na vnútorné prostredie a Ing. arch. Tomáš Guniš, ktorý si posvietil na akustiku na školách pohľadom architekta a projektanta.

Miroslav Zliechovec - Akustická pohoda budov a jej vplyv na vnútorné prostredie

Tomáš Guniš - Akustika na školách pohľadom architekta a projektanta 

Žijeme v dobe kedy by vysoké nároky na bývanie súvisiace s kvalitou vnútorného prostredia a udržateľnosťou mali byť štandardom každého dobrého projektu. Veľa architektov si dnes už nevie predstaviť zhotoviť svoje dielo či zhmotniť požiadavky investora bez akceptácie ekologických faktorov, či určitých parametrov komfortu, ktoré sa stali integrálnou súčasťou projektovej dokumentácie. Svoje o tom vieme aj my v Saint-Gobain, kde sme už niekoľko rokov na trhu s projektom a certifikáciou Multi Comfort.

Práve preto sa rozhodla prispieť k rozprúdeniu odbornej diskusie na vyššie zmienene témy Saint-Gobain podcastom, ktorý bude postupne napĺňať užitočným obsahom zo sveta architektúry a stavebníctva. V prvom diely sme si spolu s našim projektovo architektonickým špecialistom Tomášom Gunišom posvietili najmä na to čo najčastejšie ľudia chápu pod pojmom komfort v interiéry, aký vplyv má koncept Multi Comfort na jednotlivé parametre kvality a zdravotnú nezávadnosť vnútorného prostredia, a aké riešenia poskytuje v rámci rezidenčných i nerezidenčných stavieb. Prajeme Vám príjemné počúvanie.