Kedy sa EPD presadí vo verejnom obstarávaní?
Ekologické stavebné materiály majú potenciál meniť prístup pri obstarávaní verejných budov aj v individuálnej výstavbe. Konkrétny stavebný materiál môže mať priaznivý dopad na životné prostredie počas celého životného cyklu, od výroby po recykláciu. Tento parameter si cez EPD môžu skontrolovať obstarávači aj drobní investori. Oslovení experti sa zhodujú, že rekonštrukcie a výstavba verejných budov by sa mali oprieť o udržateľné stavebné materiály.
„Je to niečo ako výrobok s dobrým rodokmeňom,“ približuje systém hodnotenia dopadov stavebných materiálov na životné prostredie Silvia Vilčeková. Okrem svojho pôsobenia na košickom Ústave environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty TUKE je jedinou hodnotiteľkou zo Slovenska, ktorá pôsobí vo viacerých medzinárodných schémach na posudzovanie udržateľnosti stavebných materiálov. Patrí tiež do medzinárodnej expertnej siete hodnotiteľov EPD.
Čo je EPD?
Za jednu z najpresnejších metód formy vyhlásenia environmentálnej vhodnosti a dopadov na životné prostredie sa dnes považuje EPD (Environmental Product Declaration). EPD je nezávisle overený a registrovaný dokument, ktorý poskytuje transparentné a porovnateľné informácie o vplyve výrobkov na životné prostredie v rámci ich životného cyklu. Opiera sa o pravidlá kategórie výrobku, tzv. PCR (Product Category Rules), ako aj o normu ISO 14040, prostredníctvom ktorej skúma životný cyklus výrobku, tzv. LCA ̶ Life cycle assessment.
Vplyv stavebných materiálov na životné prostredie sa vyhodnocuje analýzou ich životného cyklu. Posudzovanie vychádza z normatívnych predpisov, pričom environmentálne dopady sa vyčísľujú z hľadiska potenciálu globálneho otepľovania, acidifikácie pôd, eutrofizácie vôd a podobne. Analýza sa spracováva pre jednotlivé fázy životného cyklu stavebných materiálov, čiže pre fázu výroby, v rámci ktorej sa hodnotia dopady vyplývajúce z ťažby nerastných surovín a technologických procesov používaných pri produkcii stavebných materiálov. Následne sa vyhodnocujú environmentálne dopady po ich zabudovaní do stavby a napokon sa posudzujú možnosti ich ekologickej likvidácie, resp. potenciál ich opätovného využitia ako stavebných materiálov alebo druhotných surovín po demolácii stavby.
„Analýza životného cyklu slúži na rôzne účely,“ približuje Silvia Vilčeková z košického Ústavu environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty TUKE. „V rámci prípravy projektovej dokumentácie sa napríklad môže posudzovať environmentálny vplyv jednotlivých stavebných konštrukcií, aby sa na realizáciu vybrala najlepšia alternatíva. To znamená, že pomocou analýzy sa hľadajú také skladby obvodových stien, strechy, podláh, stropov, vnútorných stien a podobne, ktoré predstavujú najmenšie zaťaženie pre životné prostredie.“ Ďalšou oblasťou sú environmentálne vyhlásenia o produkte, ktoré môžu výrobcovia získať až po predložení analýzy jeho životného cyklu. Tento dokument garantuje ekologické vlastnosti produktu, takže projektantom umožňuje vyberať také stavebné materiály, ktoré majú čo najnižšie environmentálne dopady.
Presnejšie informácie = kvalitnejšie obstarávanie
Analýza životného cyklu je zároveň jedno z kritérií, ktoré sa berie do úvahy v rámci certifikačného procesu podľa systémov udržateľnosti výstavby budov (napr. LEED, BREEAM). Vyčíslenie environmentálnych dopadov má významný vplyv na výsledné skóre. „Na Slovensku sa v súčasnosti analýzy životného cyklu robia najčastejšie práve v prípadoch, keď má investor záujem dať si budovu certifikovať podľa medzinárodných štandardov. Za veľmi progresívny považujem prístup, keď sa analýza životného cyklu stavebných materiálov stane podmienkou verejného obstarávania. Je správne, že investori začínajú vo väčšej miere vyžadovať, aby táto analýza bola súčasťou projektovej dokumentácie, čím nútia developerov používať nielen kvalitné, ale aj ekologické stavebné materiály,“ zdôrazňuje Silvia Vilčeková.
V súvislosti s definovaním parametrov materiálov Ing. Ladislav Chatrnúch z architektonického a inžinierskeho ateliéru VISIA upozorňuje na problematické znenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré požaduje neuvádzanie konkrétneho názvu výrobku, prípadne poznámky o možnosti ekvivalentu. Práve tu vzniká priestor na menej kvalitné zámeny a kladie dodatočnú enormnú záťaž na projektanta, ktorý musí vykonať spätnú kontrolu stoviek materiálov v projekte. „Som toho názoru, že kvalite obstarávania, a teda kvalite stavieb vo verejnom sektore by prospelo, ak by sa v projektovej dokumentácii uvádzali konkrétne a jednoznačné stavebné materiály, konštrukcie a prvky. Týmto spôsobom by sa redukovala nejednoznačnosť a bolo by možné sa vyhnúť napríklad aj nekompatibilite medzi výrobkami zabudovanými v stavbe. Zákon o verejnom obstarávaní podľa toho, ako ho chápeme, predpokladá, že uvedením konkrétneho názvu sa zvýhodnia dodávatelia výrobkov vymenovaní v projekte. Ak je možné dodať presne definovaný výrobok rôznymi dodávateľmi na trhu, určite nejde o zvýhodnenie na trhu, ak je trh slobodný. Ak nie je zabezpečená sloboda trhu tým, že výrobca diktuje dodávku od konkrétneho zástupcu v danej oblasti, ide o obmedzenie trhu, ale zákon o verejnom obstarávaní nemá nahrádzať túto formu deformácie trhu. V západnej Európe, napr. vo Švajčiarsku uplatňujú opačný prístup pri uvádzaní konkrétneho výrobku ako u nás.“
Ladislav Chatrnúch upozorňuje aj na nesystémové zmeny v projekte. „Vnímam, že v slovenskom stavebníctve je nízka úcta k tvorcom projektu. Naprojektované dielo má určité princípy a dodaný projekt sa má meniť len za určitých okolností. Nízka produktivita v stavebníctve je podľa mňa spôsobená sčasti aj neustálymi zmenami projektovej dokumentácie aj za účelom optimalizácie projektu. Pri zmenách projektu sa nehľadí na súvislosti a nastáva situácia priebežného projektovania počas stavby. Zvyšuje sa chybovosť, predlžuje sa doba výstavby a stráca sa zodpovednosť. Ak by trh smeroval k predĺženiu času dostupného na projekt s požiadavkou väčšej kvality projektu, tak celková doba výstavby by sa mohla skrátiť.
Zlepšenie projektovej fázy by sa podľa Ladislava Chatrnúcha malo prejaviť aj na ziskovosti realizačných firiem vďaka skráteniu výstavby spolu so zvýšením kvality. „Trh často hovorí o nízkej kvalite výstavby s veľkým počtom chýb a neefektívnym naprojektovaním. Nie je jednou z príčin zlučovanie stupňov projektu do jedného stupňa, alebo nevypracovávanie vyšších stupňov projektov v kombinácii s permanentnými zmenami počas celej doby výstavby?“
Ako šafranu
Environmentálne vyhlásenie o produkte získalo za posledné dva roky už aj niekoľko stavebných materiálov, ktoré sa vyrábajú na Slovensku. Sú to však len prvé lastovičky. Napríklad Isover má aktuálne v ponuke certifikované izolačné materiály na báze polystyrénu, Weber lepiace výstužné malty, Xella pórobetónové tvárnice a Porotherm tehlové systémy. Spomínané výrobky získali environmentálne vyhlásenia o produkte typu III, čo je pozitívny signál aj pre iných tuzemských výrobcov, pretože Slovensko v tejto oblasti dlhé roky zaostáva za okolitými krajinami.
„Tempo, akým u nás pribúdajú stavebné materiály, ktoré majú najvyššie ekologické osvedčenie je nízke. Dopyt po nich pritom rýchlo rastie, keďže novobudované polyfunkčné a administratívne budovy sa začali vo väčšej miere uchádzať o certifikáty trvalej udržateľnosti,“ upozorňuje Silvia Vilčeková a vysvetľuje, že z hľadiska certifikácie budov je lepšie, ak sa pri analýze životného cyklu pracuje so skutočnými hodnotami produktov, ktoré sa u nás vyrábajú a používajú na stavbách. „Ak sa totiž použije stavebný materiál, pri ktorom nie sú vyčíslené environmentálne dopady, tak musíme vychádzať z hodnôt iných produktov, ktoré sú určené na tento istý účel, resp. ktoré sa nevyrábajú u nás, ale v zahraničí, čo však vedie k nepresnostiam.“
Udržateľnosť nie je hra s číslami
Developeri veľkých kancelárskych a rezidenčných projektov aktívnejšie pristupujú k budovaniu uhlíkovo neutrálnych budov, a teda siahajú po udržateľných materiáloch. Ako si však všíma Miroslav Zliechovec, odborný garant platformy Multi Comfort. udržateľná výstavba nie je len o normách a číslach. „Dnes už nikto nespochybňuje, že udržateľnosť je nevyhnutným trendom pre celý stavebný sektor. Na pozadí tohto snaženia je lepšia kvalita vnútorného priestoru.“
Špecialisti platformy Multi Comfort vytvorili rozsiahly vzdelávací systém určený projektantom a architektom, ktorý prináša spojenie certifikačnej a aplikačnej praxe. Podľa Miroslava Zliechovca aj táto iniciatíva môže na Slovensku posilniť povedomie o ekologických stavebných materiáloch. Vzdelávacie moduly Multi Comfort sú registrovaným členom k dispozícii bezplatne.
