Barbara Lamatova

Ak majú budovy spĺňať súčasné prísne požiadavky spotreby energie na vykurovanie, treba myslieť nielen na dôslednú tepelnú ochranu jednotlivých fragmentov stavby, ale aj na elimináciu tepelných mostov.

Všetky fragmenty budovy, to znamená obvodové steny, strecha, stropy, podlahy, okná a podobne, si vyžadujú dôkladnú tepelnoizolačnú ochranu, ak chceme eliminovať tepelné mosty a zabrániť kondenzácii vody v interiéri. Úroveň zabezpečenia stavieb v tejto oblasti vyjadruje tzv. súčiniteľ prechodu tepla, alebo U-hodnota. V minulosti sa používal aj termín tepelný odpor. Čím je jeho hodnota väčšia, tým menšie sú tepelné straty a vyššia teplota vnútorných povrchov.

Ako vznikajú tepelné mosty

Tepelné mosty vznikajú z dvoch príčin. Prvou je kontakt dvoch rozdielnych materiálov, z ktorých jeden má vyššiu tepelnú vodivosť. Typickým príkladom je železobetónový nadokenný preklad v tehlovej stene, ktorý je výborným vodičom tepla, čo spôsobuje, že sa v tomto mieste zahusťuje tepelný tok. „Nemci tomu hovoria termosifónový efekt. Tepelný most naozaj funguje ako odtok vody z umývadla, namiesto vody však do seba vťahuje teplo, čím spôsobuje nielen vyššie tepelné straty, ale zároveň znižuje aj teplotu vnútorného povrchu,“ hovorí Jozef Štefko z Technickej univerzity vo Zvolene.

Druhým typom sú tzv. geometrické tepelné mosty, ktoré vznikajú v miestach, ako sú rohy, kde sa pod uhlom spájajú dve konštrukcie, z ktorých jedna je zvonka ochladzovaná a druhá zvnútra otepľovaná. V dôsledku vysokého pomeru vonkajšej ochladzovanej plochy k vnútornej ploche sa  v mieste kontaktu, podobne ako v predošlom prípade, zahusťuje tepelný tok. To má za následok, že rastie tepelná strata a znižuje sa teplota vnútorného povrchu konštrukcie. Pre komfort bývania je najhoršia kombinácia týchto dvoch javov, napríklad keď je v rohu umiestnený železobetónový nosný stĺp. Vtedy je veľké riziko, že vo vnútorných priestoroch bude dochádzať aj ku kondenzácii vody.

Kondenzácia vzniká, keď teplota vnútorného povrchu klesne pod teplotu rosného bodu, a to býva najčastejšie v miestach tepelných mostov, ako sú kúty stien, okolie okien a balkónov či spoje stropu a obvodového plášťa. Na týchto miestach sa vytvárajú vlhké fľaky, ktoré postupne černejú, čo je dôsledkom toho, že sa stávajú živnou pôdou pre plesne a huby. Tie produkujú zdraviu škodlivé spóry, ktoré môžu byť pre človeka veľmi nebezpečné. V praxi sa tieto mikroorganizmy  najčastejšie odstraňujú pomocou chemických prípravkov na báze chlóru, čím sa do vnútorného prostredia dostávajú ďalšie škodlivé látky.

 

Identifikácia tepelných mostov

Tepelné mosty v existujúcich budovách sa identifikujú pomocou termovíznej kamery. Najlepšie sa dajú odhaliť, keď sú vonku mínusové teploty a vnútri sa vykuruje na dostatočne vysokú teplotu. Rovnakou metódou sa meria aj teplota vnútorných povrchov. Podľa Jozefa Štefka už pri projektovaní novostavieb a rekonštrukciách starších objektov – ak má budova spĺňať prísne požiadavky na tepelnú ochranu, resp. ak chceme znížiť vysokú spotrebu energie na vykurovanie – treba myslieť nielen na dostatočnú ochranu jednotlivých fragmentov stavby, ale aj na elimináciu tepelných mostov.

Pokiaľ ide o tepelné mosty na existujúcich budovách, ktorých obvodové múry sú postavené zo starších stavebných materiálov, ako sú kameň, betón alebo plné pálené tehly, ktoré sa vyznačujú vysokou tepelnou vodivosťou aj pri veľkých hrúbkach, je najlepším riešením ich prekrytie súvislou a masívnou tepelnou izoláciou. Tá totiž eliminuje aj tepelné mosty a pokiaľ je dostatočná, vyrieši aj problémy s plesňami a hubami na vnútorných stenách.

Progres v kvalite zateplenia

K akému zásadnému pokroku v oblasti tepelno-izolačných materiálov došlo v poslednom období, veľmi dobre ukazuje príklad bežnej obvodovej steny zo 60. rokov minulého storočia, cez ktorú pri 40-stupňovom rozdiele medzi vonkajšou a vnútornou teplotou prenikalo toľko energie, že by na každom štvorcovom metri fasády dokázala rozsvietiť jednu 40-wattovú žiarovku. Súčasné pasívne domy, vrátane drevodomov sa projektujú s desaťnásobne nižším súčiniteľom prechodu tepla, takže unikajúca energia by bola schopná rozsvietiť sotva jedno 4-wattové LED svietidlo.

„V minulých rokoch projektanti robili chybu, že pri zatepľovaní budov v rámci rekonštrukcie neprepočítavali skladbu tepelno-izolačných materiálov, navyše aj normy boli oveľa menej prísnejšie ako dnes. Hodnotu tepelného odporu nastavili na vtedajšie požiadavky, no nebrali do úvahy, že sa tým v budove zmení vnútorná klíma – konkrétne relatívna vlhkosť – napríklad v dôsledku tesnejších okien. Na vonkajšiu stranu obvodového plášťa navrhovali päť alebo šesť centimetrov hrubú tepelnú izoláciu, čo je z dnešného pohľadu absolútne nedostatočné. Napriek tomu, že budovy boli zateplené, po čase sa v nich znova začali objavovať problémy,“ tvrdí Jozef Štefko. 

 

Lepšie zateplenie s kvalitnými materiálmi

Ako dodáva, na zatepľovanie sa navyše často používala nekvalitná tepelná izolácia a nezriedka aj materiály, ktoré mali iný účel využitia, napríklad polystyrénbetón, ktorý nedosahuje parametre vysoko účinnej tepelnej izolácie porovnateľné s minerálnou vlnou či grafitovým polystyrénom. Podobným módnym omylom boli aj tepelno-izolačné omietky, ktoré sa marketingovo vykresľovali ako špičkový materiál, ktorý používa NASA v raketoplánoch. Vhodné sú však maximálne na sanáciu historických objektov, na ktoré sa nedajú aplikovať kontaktné tepelno-izolačné systémy alebo izolácie so vzduchovou medzerou. Určite nie sú vhodné na to, aby systémovo riešili tepelné straty a problémy s kondenzáciou v objektoch.

Tepelné straty spôsobené tepelnými mostami určuje tzv. lineárny stratový súčiniteľ. Na rozdiel od súčiniteľa prechodu tepla sa nevzťahuje na plochu fragmentu, ale na dĺžku tepelného mosta. Zatiaľ čo súčiniteľ prechodu tepla hovorí o tom, koľko wattov prepúšťa jeden štvorcový meter pri rozdiele teplôt jeden kelvin, tak lineárny stratový súčiniteľ vyjadruje koľko wattov prejde jedným metrom dĺžky tepelného mosta pri rozdiele teplôt jeden kelvin. V prípade tepelných mostov sa potom ešte za vyhovujúce tepelné straty považujú hodnoty 0,3 až 0,5 wattu na meter a kelvin.

To znamená, že ak je vnútri 20 a vonku -20 stupňov Celzia, čo predstavuje rozdiel 40 stupňov, tak dobre chránený tepelný most dlhý jeden meter by nemal prepúšťať viac než 12 až 20 wattov. Watt sa v tomto prípade chápe ako jednotka výkonu zodpovedajúca vydaniu, resp. prijatiu jedného joulu energie za sekundu. Ak sa detail konštrukcie dobre vyrieši a prekryje sa dostatočne hrubou vrstvou izolačného materiálu z vonkajšej strany, možno na stykoch obvodových stien v rohoch budovy dosiahnuť aj záporné hodnoty lineárneho stratového súčiniteľa, keďže v pôdorysnom reze sú tieto miesta chránené väčším množstvom izolácie.

 

Ako dosiahnuť pasívny štandard?

„Ak chceme presne vypočítať mernú potrebu tepla na vykurovanie aj s ohľadom na prídavné tepelné straty a dosiahnuť povedzme spotrebu energie pre pasívne domy 15 kilowatthodín na štvorcový meter za rok, tak musíme nutne brať do úvahy aj tepelné mosty. To isté platí, ak potrebujeme presne nadimenzovať vykurovacie telesá v miestnostiach. Výpočet tepelných mostov nie je jednoduchý, no projektanti môžu využiť tzv. atlasy tepelných mostov, kde nájdu typické riešenia, takže nie sú odkázaní na to, aby si ich sami prácne modelovali v programoch konečných prvkov a plošných teplotných polí,“ zdôrazňuje Jozef Štefko.

 

Vo vnútorných priestoroch sa vetrá menej ako v minulosti. V nevetraných priestoroch lepšie prežívajú aj vírusy a iné choroboplodné mikroorganizmy.

Keď švédski lekári hľadali príčiny zvýšeného výskytu chronickej astmy súčasnej strednej generácie obyvateľov Štokholmu, zistili, že väčšina z nich ako deti a adolescenti vyrastali v panelákových bytoch, v ktorých došlo pred tridsiatimi až štyridsiatimi rokmi v rámci kampane zameranej na znižovanie spotreby energie na vykurovanie k hromadným výmenám pôvodných okien za plastové, ktoré sa vyznačujú lepšou tesnosťou. Spotrebu energie sa podarilo zredukovať, no zmena vnútorného prostredia, konkrétne relatívnej vlhkosti vzduchu, nárast výskytu alergénov a ďalších škodlivých látok spôsobili, že títo ľudia majú v súčasnosti častejšie ťažkosti s dýchaním.

Kvalita vnútorného ovzdušia

Tento fenomén sa prejavuje už i na Slovensku. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií u nás každoročne pribúda okolo 11-tisíc novo diagnostikovaných astmatikov. V súčasnosti má astmu približne každý sedemnásty obyvateľ Slovenska a odhaduje sa, že do roku 2025 ňou bude trpieť až jeden z dvanástich Slovákov. Pod rast astmatických a alergických ochorení sa podpisuje najmä zhoršujúce sa životné prostredie vrátane ovzdušia v budovách, kde človek trávi väčšinu života.     

„Približne pred dvadsiatimi piatimi rokmi sme vo vytypovaných domácnostiach jednej bytovky na zvolenskom sídlisku Západ-Tepličky uskutočnili sériu meraní zameranú na relatívnu vlhkosť a teplotu vzduchu. V tom čase boli tieto byty vybavené ešte pôvodnými panelákovými oknami s hliníkovým tesnením, cez ktoré nekontrolovane dochádzalo k infiltrácii vzduchu. Vzhľadom na to, že radiátory v zimnom období bežali na plné obrátky, keďže o spotrebu energie sa nikto nezaujímal, v bytoch sa darilo udržiavať prijateľnú teplotu okolo 20 stupňov Celzia. Z dôvodu netesnosti okien však zároveň dochádzalo k rozsiahlej výmene vzduchu, takže jeho relatívna vlhkosť sa pohybovala od 30 do 35 percent,“ konštatuje Jozef Štefko z Technickej univerzity vo Zvolene.  

Vysoká vlhkosť vzduchu

Výskumníci z univerzity merania nedávno zopakovali v identických bytoch, v ktorých prebehla výmena okien a zistili, že relatívna vlhkosť vzduchu vzrástla na 65 až 70 percent, čo sú hodnoty nevhodné pre dlhodobý pobyt ľudí. Ako vysvetľuje Jozef Štefko, zmenu vnútorného prostredia zapríčinilo zateplenie paneláku a najmä výmena starých okien za plastové s dvojitým, dorazovým tesnením. Správanie obyvateľov sa zmenilo – aby mali čo najnižšie faktúry za spotrebu tepla, menej kúria a menej vetrajú. „Tesnejšie okná na jednej strane znižujú tepelné straty, ale na druhej strane nedochádza k dostatočnej výmene vzduchu, čo sa prejavuje nárastom jeho relatívnej vlhkosti a následne kondenzáciou na vnútorných povrchoch. Vytvára sa tým ideálna mikroklíma pre vznik plesní a húb, ktoré sú pre človeka mimoriadne nebezpečné.“

Zároveň sa z vnútorného prostredia pomalšie odbúravajú škodlivé látky, najmä prchavé organické zlúčeniny používané v nábytkoch. Aj keď sa pri ich výrobe už uplatňujú ekologickejšie postupy ako v časoch formaldehydu, stále ide o chemikálie. Jenou možnosťou je použitie stavebných materiálov, ktoré si s formaldehydom a ďalšími škodlivými látkami v ovzduší poradia, druhou, ak do stavebných konštrukcií nemožno zasiahnuť, je práve pravidelné vetranie. Ďalším negatívnym dôsledkom slabého vetrania je rýchlejšie množenie roztočov, ktoré sťažujú život hlavne alergikom a astmatikom. „Dochádza k druhému extrému,“ zdôrazňuje Jozef Štefko. „Kým v minulosti ľudia trpeli na vysušené sliznice očí, nosa, hrdla a pokožky a boli náchylnejší na respiračné choroby, dnes ich trápia plesne, huby, škodlivé látky a roztoče, ktorú sú spúšťačom astmatických a alergických ochorení.“ Za optimálny stav sa považuje, ak relatívna vlhkosť vzduchu v interiéri pri teplote 21 stupňov Celzia dosahuje 45 až 55 percent.

Najdôležitejší je prísun čerstvého vzduchu

Relatívna vlhkosť vypovedá o tom, koľko percent vodnej pary obsahuje vzduch. Problematickou sa stáva najmä počas vykurovacej sezóny. V teplých mesiacoch vzduch potrebuje na svoje nasýtenie viac vodnej pary, ako keď je vonku chladno, preto pri identickom atmosférickom tlaku má teplejší vzduch s rovnakým obsahom vodnej pary nižšiu relatívnu vlhkosť ako chladnejší vzduch. To znamená, že ak má vzduch pri 10 stupňoch Celzia stopercentnú nasýtenosť, tak po jeho ohriatí na 20 stupňov Celzia klesne jeho relatívna vlhkosť na polovicu, hoci absolútna vlhkosť ostáva rovnaká.

„Dnes už nikto nespochybňuje opodstatnenosť znižovania spotreby energií. Úspory však prinášajú neželaný efekt v podobe nízkej výmeny vzduchu, čo má negatívny dopad na vnútorné prostredie,“  pripomína Miroslav Zliechovec, špecialista na vnútorné prostredie a odborný garant platformy Multi Comfort. Vetranie v zimnom období, keď je vonku chladno, sa môže javiť ako nezmysel, ale nie je to tak. Studený vzduch totiž dokáže vstrebať len málo vlhkosti, no keď sa po vyvetraní v byte zohreje, vodnú paru z vnútorného prostredia absorbuje a jeho relatívna vlhkosť klesne.

Plesne v byte

Zrážanie pary na vnútorných stenách a stropoch má jednoduchú príčinu. Čím vyššia je relatívna vlhkosť vzduchu, tým vyšší je rosný bod, čo je teplota, pri ktorej sa vzduch nasýtený vodnými parami začína kondenzovať. To sa prejavuje tak, že sa na povrchoch, ktoré sú chladnejšie ako teplota rosného bodu, vytvárajú kvapôčky vody. Pri izbovej teplote 20 stupňov Celzia a relatívnej vlhkosti vzduchu 70 percent dosahuje rosný bod hodnotu 13,2 stupňa Celzia, no pri relatívnej vlhkosti 50 percent sa jeho hodnota znižuje na 9,3 stupňa Celzia. Ak sú teda vnútorné povrchy teplejšie ako rosný bod, nedochádza ku kondenzácii. To je zároveň dôvod, prečo sú byty s vyššou relatívnou vlhkosťou vzduchu náchylnejšie na vznik plesní a húb.

„Ako ukazujú príklady zo Štokholmu a Zvolena, nie všetky riešenia, ktoré sa zdajú z krátkodobého hľadiska úspešné, majú aj dlhodobé pozitívne dopady. Isteže, šetriť energiami sa musí, ale treba pri tom brať do úvahy, aké dopady to má na zdravie človeka. Odborníci na efektívne využívanie  energií by pri presadzovaní svojich zámerov mali užšie spolupracovať s lekármi,“ tvrdí Jozef Štefko a dodáva, že v súvislosti s pandémiou covid-19 sa ukázalo, že v nevetraných priestoroch lepšie prežívajú aj vírusy a iné choroboplodné mikroorganizmy.

 

Building Information Modelling ako nástroj pre navrhovanie, realizáciu a prevádzku stavieb nie je pre etablovaných projektantov, investorov a stavebníkov žiadnou novinkou. Len málo z nich však vie, ako sa v praxi skutočne dopracovať k použiteľnému informačnému modelu stavby. Riešením je vykonávací plán BIM, najčastejšie označovaný skratkou BEP (angl. BIM Execution Plan).

BEP je jeden zo základných dokumentov, ktorý definuje pravidlá, kompetencie a spôsob spolupráce pri tvorbe informačného modelu stavby (BIM). Vzhľadom na to, že informačný model stavby môže byť zdieľaný, bez jasných pravidiel sa proces jeho tvorby nielen predlžuje, no môže viesť i k chybám, ktoré zvyšujú náklady na výstavbu. „Napríklad autor projektu vykurovania by nemal mať oprávnenie robiť zásahy v BIM modeli, ktoré by mohli narušiť statiku. Vo vykonávacom pláne BIM by preto mali byť prehľadne určené osoby a ich zodpovednosť, procesy a väzby či spôsob komunikácie a zdieľania informácií medzi jednotlivými zúčastnením stranami,“ zdôrazňuje Mário Juščík, odborný garant vzdelávacej platformy Multi Comfort.

Pri väčších projektoch je dôležité používať nielen jednotné informácie pre všetky časti BIM, ale malo by v ňom byť uvedené aj to, aké všetky informácie má obsahovať. Jeho súčasťou je ideálne Úroveň potreby informácií (angl.  Level of Information Need - LOIN), ktorý definuje rozsah a podrobnosť nielen geometrie, ale aj informácií. Úroveň potreby informácií (LOIN) obsahuje zoznam informácií k jednotlivým kategóriám prvkov vrátane toho, ktoré, kedy a ako sa budú vypĺňať počas jednotlivých stupňov projektu a ich úroveň podrobnosti v 3D modeli. Ako však upozorňuje Petr Vokoun zo spoločnosti BIM Project, BIM by sa nemal zavádzať bezhlavo, cieľom je zabrániť odovzdaniu príliš veľkého množstva informácií. Do informačného modelu stavby možno vložiť veľké množstvo informácií, hoci investor ich v skutočnosti potrebuje len pár, a preto je potrebné venovať veľkú pozornosť pri zadávaní BIM projektu a tým tvorbe BEP. Mário Juščík podporuje tento prístup. „Pri niektorých systémových konštrukciách Rigips uvádzame aj pätnásť parametrov, no nie všetky môžu byť dôležité pre konkrétny projekt. V prípade priečok pre potreby certifikácie vnútorného prostredia celkom postačujú údaje o vzduchovej nepriezvučnosti a tepelnom odpore. Z hľadiska správy a údržby budovy je najmä pri technických zariadeniach budovy zasa dôležité poznať výrobcu a názov výrobku, pretože ak sa napr. pokazí povedzme filter na vzduchotechnike, správca budovy len klikne na daný objekt a BIM databáza mu ponúkne jeho presnú špecifikáciu.“

Problematiku formulácie požiadaviek na úspešný manažment BIM projektu riešia aj pracovné skupiny BIM asociácie Slovensko. „Pripravili sme bezplatný online nástroj, ktorý vás prevedie obsahovými súčasťami BEP. Cieľom je pomôcť pri zorientovaní sa v problematike a vysvetliť potrebu formulácie kľúčových aspektov vykonávacieho plánu BIM, aby sa predišlo nedorozumeniam medzi objednávateľom a dodávateľom,“ približuje Tomáš Funtík, viceprezident asociácie.

Ak by sme sa na problematiku pozreli z pohľadu aktuálneho stavu na Slovensku, tak môžeme konštatovať, že pri riadení procesov a projektov v zmysle požiadaviek formulovaných v BEP (vykonávací plán BIM) až 67 % z aktívnych používateľov, ktorí sa hlásia k aktívnemu využívaniu BIM na projektoch, dnes neriadi procesy na základe BEP. Len 6 % spoločností má BEP implementovaný na všetkých BIM projektoch. Myslíme si, že nízke využitie BEP je jednoznačne spôsobené nízkou požiadavkou na BIM z pozície obstarávateľov, ktorá bola v roku 2020 na úrovni 5 %.

  

Komunikácia a kontinuita informácií

Kedysi sa projektovalo ručne pomocou rysovacieho pera na pantografe s posuvnými pravítkami. Neskôr sa od pauzákov a plachiet prešlo na digitálne kreslenie v počítači, ale výsledkom stále boli len dvojrozmerné výkresy, ktoré boli neprehľadné, v dôsledku čoho sa vo výkresoch vyskytovalo množstvo chýb, napríklad kanalizácia prechádzala cez nosník. Trojrozmerné projektovanie (parametrické modelovanie) stavieb v BIM kolízie minimalizuje. Používateľ si môže návrh zobraziť v rôznych uhloch a pohľadoch ako celok, ale aj po jednotlivých častiach, čiže len statiku alebo jednotlivé časti technického zariadenia budovy. BIM však zároveň prináša aj revolučný spôsob komunikácie pri príprave, výstavbe a správe budovy. Jeho cieľom teda nie je vytvoriť len trojrozmerný model objektu, ale poskytnúť potrebné, spoľahlivé a ľahko vymeniteľné informácie o stavbe každému, kto ich bude počas celého životného cyklu stavby potrebovať.

K najrozšírenejším BIM softvérom pre tvorbu architektonických/konštrukčných modelov na Slovensku patrí Allplan, Archicad a Revit (abecedné poradie). Sú síce postavené na odlišných  platformách, ale podporujú export a import dát v štandardizovanom IFC formáte, ktorý je určený na výmenu informácií obsiahnutých v informačnom modeli stavby. Mário Juščík tvrdí, že v BEP by malo byť zadefinované aj to, aký spôsobom sa budú zdieľať dáta. Architekt totiž môže používať Archicad, statik Tekla Structure a projektant technického zariadenia budovy softvér od Autodesku. Podrobné nastavenie BIM je preto základom jeho úspechu.

Väčšina výrobcov stavebných materiálov a konštrukcií má spracované  tzv. BIM objekty/elementy, ktoré sú kompatibilné s BIM softvérmi. Pri ich implementácii sa využívajú rôzne prístupy. Vo väčšine prípadov si architekti a projektanti majú možnosť vybrať v katalógu výrobcu produkt alebo konštrukciu podľa požadovaných parametrov, stiahnuť si ho ako BIM objekt do svojho počítača a vložiť do BIM softvéru. Tento spôsob ale nefunguje vždy spoľahlivo pre systémové prvky ako sú materiály alebo konštrukcie. Sofistikovanejší spôsob preto predstavujú pluginy, ktoré sú prepojené s produktovými databázami. Po ich nainštalovaní do BIM softvéru možno na jedno kliknutie vkladať požadované informácie o produktoch alebo  systémových konštrukciách do projektu, pričom sprístupňujú kompletné a aktuálne portfólio vrátane noviniek. „Má to aj iné výhody,“ všíma si Petr Vokoun. „Ak výrobca zmení názov produktu alebo systémového riešenia, automaticky sa to premietne do BIM pluginov a tým pádom databáza produktov a systémových riešení je vždy aktuálna.“

Progresívne elektronické knižnice konštrukcií sú spracované ako plugin pre softvér. Ako príklad uvádza Mário Juščík BIM elektronickú knižnicu systémových konštrukcií Rigips, ktorá predstavuje kompletnú digitálnu verziu Atlasu suchej výstavby, ktorý obsahuje predsadené a šachtové steny, priečky, bezpečnostné konštrukcie, podhľady, podkrovia, podlahy, drevostavby a samonosné stropy. Rigips plugin BIM elektronická knižnica je dostupná pre softvéry Allplan, Archicad a Revit (abecedné poradie). V priebehu jedného až dvoch rokov by na tento systém mali prejsť aj ostatné divízie spoločnosti Saint-Gobain na Slovensku. „Perspektívne by sme radi tieto pluginy využívali ako komunikačný nástroj s architektmi a projektantmi pri vytváraní informačného modelu stavby. Naši odborníci im budú pomáhať s vyhľadávaním optimálnych konštrukcií a materiálov pre ich projekty,“ dodáva Mário Juščík.

Funtík, T. a kol., Building Information Modeling, Vydavateľstvo Eurostav, Bratislava, 2018, ISBN 978-80-89228-56-0

Funtík, T. Súčasný stav problematiky BIM v oblasti inžinierskych stavieb. In Inžinierske stavby. Roč. 68, č. 6 (2020), s. 14-15. ISSN 1335-0846.

STN EN ISO 19650-1 Organizácia informácií o stavbách. Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM). Časť 1: Pojmy a princípy (ISO 19650-1: 2018)

STN EN ISO 19650-2 Organizácia informácií o stavbách. Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM). Časť 2: Fáza dodania aktív (ISO 19650-2: 2018)

Odborníci varujú, že hluk predstavuje pre človeka druhé najväčšie nebezpečenstvo, hneď po znečistenom vzduchu. Za symbol luxusu v bývaní tak už nie je  považovaný len samotný priestor, no stále častejšie práve ticho a pokoj. Pred architektmi a dizajnérmi tak stojí nová výzva  - vnímať svoje budúce výtvory okrem očí aj ušami.

Hlučný nepriateľ

Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) predstavuje hluk pre naše zdravé životné prostredie druhé najväčšie nebezpečenstvo - hneď po znečistenom vzduchu, ktorý predovšetkým v mestských aglomeráciách všetci dýchame. Paradoxne, ani jedno z týchto rizík si často neuvedomujeme, pretože nie sú na pohľad viditeľné. Dlhodobo prehliadaný fakt, že svetová populácia sa čoraz viac koncentruje do miest a až 90 % času trávi v interiéroch, sa už začína negatívne prejavovať vo viacerých zisteniach a dátach. Napríklad, že až 70 % ľudí pracujúcich v kanceláriách vníma, že ich akustické prostredie vôbec nepôsobí podporne ani stimulujúco. Naopak, spôsobuje im dlhodobý stres.

Podcenený zmysel

Akustická pohoda kancelárií a bytových jednotiek predstavuje jeden zo základných pilierov zdravého bývania a efektívneho výkonu práce pri plnom sústredení. Ľudský mozog nie je schopný s hlukom fungovať v symbióze. Kým zvuk je žiaduci, o hluku platí pravý opak. Je vedecky dokázané, že jeho dlhodobé pôsobenie sa skôr či neskôr prejaví na našej psychike aj fyzickom zdraví. Napriek tomu však prax ukazuje, že architekti a dizajnéri koncipujú svoje návrhy výhradne očami a ďalšie ľudské zmysly neberú do úvahy. Akustika je tak jasným príkladom neviditeľného (a žiaľ, podceňovaného), no pritom dôležitého kvalitatívneho parametra. Na tento fakt poukazuje aj kniha Eyes of the Skin fínskeho architekta a dekana Helsinskej technickej univerzity Juhaniho Pallasmaava. Samotný autor konštatuje, že „Máme tendenciu prehliadať iné než na prvý pohľad zrejmé záležitosti. Spadajú sem aj nevizuálne aspekty, zvlášť v architektúre, ktoré vieme hrubo podceňovať“.

Vždy je lepšie plánovať ako upravovať

Je nepopierateľné, že architektonické návrhy, podobne ako ostatné odvetvia dizajnu, sa odvíjajú od snahy dať budovám „vizuálnu tvár“. Tá by mala byť funkčne zviazaná aj s ich budúcim využitím, a tak je potrebné sa už od samotného počiatku zamerať na hierarchiu hodnôt, ktoré má jeho či jej tvorba formovať. Faktom však je, že akustická súvaha býva už pri tvorbe prvotných návrhov potlačená na úkor efektných tvarov a ďalších, aj keď nie nepodstatných prvkov - či už to sú zdroje prírodného svetla alebo systém „dýchania“ budovy. Zaostáva dokonca aj za takými parametrami, ku ktorým patrí ergonómia, biofília (prítomnosť prírodných prvkov v interiéri) či well-being. Na rozdiel od vyššie spomínaných aspektov sa výpočty šírenia zvuku v budovách neobjavujú na žiadnych plánoch, náčrtkoch, počítačových rendroch ani v 3D realite simulujúcej stavbu už po dokončení. Ak by sa však stavby posudzovali dôslednejšie už pri ich plánovaní – a to aj z hľadiska ich akustických kvalít - množstvo ľudí v domácnostiach i kanceláriách by dnes bolo spokojnejších. Rovnako tak by nebolo nutné prijímať opatrenia na dodatočnú nápravu. Tá totiž býva často finančne náročná a to, aby bola naozaj aj  funkčná, niekedy vyžaduje aj razantné stavebné úpravy.

Rozhodujú akustické vlastnosti materiálov

Často sa hovorí o vysokej kvalite používaných materiálov, málokedy však berieme do úvahy ich akustické vlastnosti. Moderné trendy navyše smerujú k navrhovaniu otvorených miestností s až kubistickým tvarmi využívajúcimi hladké, tvrdé povrchy. Tie v kombinácii s inklináciou k veľkým, presvetleným a otvoreným  plochám vytvárajú tzv. dozvukové priestory, v ktorých sa hromadí zvuková energia a hladina zvuku sa nepríjemne stupňuje. Neznamená to však, že otvorených priestorov je potrebné sa úplne vzdať. Naopak, aj tieto môžu mať skvelú akustiku, ak na ňu architekt bude myslieť už pri ich navrhovaní a vyhne sa najčastejším chybám, ktoré sa narúšajú akustickú pohodu interiérov. Ide predovšetkým o nepochopenie povahy zvuku a/alebo kvality akustických materiálov, pretože výber nízko kvalitných akustických materiálov a ich nesprávna inštalácia bude mať vplyv na veľmi veľkú plochu. Príkladom takýchto chýb sú napríklad sadrokartónové obklady, papierové tenké závesy inštalované na vytvorenie vizuálneho „súkromia“, konferenčné miestnosti pre dôležité rozhovory bez adekvátnej zvukovej izolácie alebo nevhodne umiestnené „zhluky" nábytku, od ktorého sa zvuk odráža do celého priestoru.

Sound od Sweden

Na uvedené skutočnosti dlhodobo poukazuje švédska spoločnosť Ecophon, ktorá je súčasťou nadnárodnej skupiny Saint-Gobain. Jej špecialisti už viac ako 60 rokov zhromažďujú a rozvíjajú znalosti z oblasti akustiky a jej vplyvu na rôzne oblasti. Popri skúmaní zvukovo-izolačných vlastností materiálov tiež vytvorili komplexnú metodológiu ochrany proti vnútorným zdrojom hluku, ako aj hluku šíriaceho sa v budovách, otvorených priestoroch či konštrukciách stavieb. Na základe toho skonštruovali celý rad akustických systémov a závesných panelov pre dodatočné odhlučnenie, zvukovú absorpciu aj zvýšenie zrozumiteľnosti reči, ktoré sa úspešne inštalujú po celom svete. Spoločnosť ECOPHON dokáže nielen poradiť, ako prípadnú hlučnosť znížiť a podporiť lepšiu zrozumiteľnosť reči, ale taktiež ako vytvoriť optimálne akustické podmienky. To všetko v súlade s platnými normami od fázy vývoja, cez plánovanie, až po strihanie pásky.

Poraďte sa s najlepšími

Zvuk je jedným z kľúčových parametrov, ktoré rozhodujú o kvalite vnútorného prostredia, a preto si v konceptoch najinovatívnejších spoločností sveta vydobýja svoju stále pevnejšiu pozíciu. Príkladom je aj spomínaná spoločnosť Saint-Gobain, ktorá prináša koncept udržateľných a užívateľsky komfortných stavieb  známy pod názvom Multi Comfort BUILD IN. Ten ponúka komplexnú platformu pozostávajúcu zo špecialistov, nástrojov a aplikácii, ktoré zjednodušia celý proces dizajnovania, realizácie a kontroly stavby. Jej súčasťou je aj e-learningová platforma Multi Comfort CAMPUS, ktorá záujemcom z radov architektov a projektantov  pomáha naučiť sa, ako navrhovať komfortné stavby.

Príručka Ecophon:  Ako navrhnúť video konferenčnú miestnosť

Certifikačná schéma Multi Comfort Saint-Gobain štandardizuje parametre vnútorného prostredia budov, aby boli príjemným miestom pre život aj prácu.

Doteraz sa na kvalitu bývania nazeralo hlavne cez prizmu priamych finančných efektov. Pokiaľ budova nebola dobre zateplená, prejavilo sa to vo vyšších nákladoch na vykurovanie. Tento pohľad podporuje aj legislatíva a stavebné technické normy, ktoré sa neustále sprísňujú. Najnovšie od januára tohto roka musia všetky novopostavené stavby dosahovať energetickú triedu A0.

Je prirodzené, že budovy, ktoré nemajú dobre vyriešenú obálku sa ťažšie vykurujú a nedosahujú potrebný komfort bývania. „V poslednom čase našťastie začína prevládať holistický prístup k vnútornému prostrediu. Ľudia už nechcú mať doma alebo na pracovisku iba tepelnú pohodu, ale celkovo zdravú klímu bez škodlivých prchavých organických látok, s čerstvým, primerane vlhkým vzduchom, s dostatkom prirodzeného denného svetla a s dobrou akustikou. Z tohto dôvodu sme sa ako jeden z najväčších výrobcov stavebných materiálov na svete rozhodli zaviesť certifikačnú schému, ktorá kvantifikuje štandardy vnútorného prostredia,“ približuje projektovo architektonický špecialista spoločnosti Saint-Gobain Slovensko Tomáš Guniš.

Nad rámec legislatívy

Väčšina medzinárodných certifikačných systémov pre trvalo udržateľné stavby ako BREEAM či LEED sa zameriava predovšetkým na nerezidenčné stavby, pri bytových a rodinných domoch sa skoro vôbec neuplatňujú. V Spojených štátoch síce existuje aj certifikačná schéma LEED for Homes, ktorá pokrýva budovy na bývanie, ale na európskom kontinente sa príliš nerozšírila. Multi Comfort nemá ambíciu nahradiť zavedené certifikačné systémy, ale vyplniť dieru na trhu a riešiť kvalitu budov z iného uhla pohľadu, pričom nie je určený len pre rodinné a bytové domy, ale aj pre ostatné typy stavieb.

Slovenská legislatíva nevyžaduje vydávať k stavbám certifikáty udržateľnosti. Dosiahnutie parametrov predpisujú technické normy, ktoré sledujú spotrebu primárnej energie na vykurovanie, tepelný odpor obálky či účinnosť výmeny tepla pri rekuperácii vzduchu. Avšak vo všeobecnosti platí, že certifikačné schémy sú prísnejšie. Idú nad rámec legislatívy a treba k nim pristupovať ako k jej nadstavbe. Pokiaľ ide o Multi Comfort, na Slovensku je rozpracovaných už niekoľko projektov bytových domov, ktoré budú postavené v tomto štandarde. Čoskoro by sa malo začať s ich realizáciou.

 „Naším cieľom je zvýšiť kvalitu stavebníctva,“ zdôrazňuje Tomáš Guniš. „Ak sa máme posunúť ďalej, musíme vedieť kvantifikovať a kontrolovať aj parametre vnútorného prostredia. To, čo subjektívne pociťujeme sa dá vyjadriť fyzikálnymi veličinami ako sú teplota a vlhkosť ovzdušia, intenzita osvetlenia, zvuková nepriezvučnosť a iné. Certifikačná schéma Multi Comfort nastavuje parametre vnútorného prostredia, ale aby budova naozaj spĺňala podmienky tohto štandardu, musí byť v tomto štandarde aj navrhnutá. Keďže ide o relatívne novú vec, organizujeme pre architektov a  projektantov e-learningové kurzy, kde sa dozvedia všetko podstatné.“

Trojstupňová schéma

Koncept udržateľných stavieb s komfortným vnútorným prostredím domov, bytov, kancelárií a verejných priestorov od spoločnosti Saint-Gobain má tri úrovne, a to My Comfort Individual, My Comfort a Multi Comfort. „V prvom, najnižšom stupni, sa certifikujú iba vybrané položky podľa individuálnych požiadaviek investora. V strednom stupni už sa síce berú do úvahy všetky oblasti, čiže tepelná pohoda, svetelný komfort, akustické riešenie a zdravé vnútorné prostredie, ale s menej prísnymi požiadavkami. Tretí, najvyšší stupeň, už vyžaduje dosiahnutie veľmi vysokých nárokov na vnútorné prostredie vo všetkých aspektoch,“ približuje logiku Miroslav Zliechovec, odborný garant Multi Comfort.

Certifikačná schéma Multi Comfort je určená pre rôzne segmenty rezidenčnej aj nerezidenčnej výstavby, pre tradičné aj nové postupy. „Dosiahnuť najvyššie štandardy vnútorného prostredia môžu napríklad aj drevostavby. Kým u nás sa stále vnímajú ako provizórne riešenie pre bývanie, skúsenosti najmä zo severských krajín ukazujú, že rozhodne nejde o menej hodnotné stavby. To isté sa dá povedať aj o modulárnych stavbách, ktoré sa montujú z predpripravených dielcov. I tieto stavby môžu dosahovať kvalitatívne parametre murovaných budov a vysoký štandard vnútorného prostredia,“ tvrdí Tomáš Guniš.

Holistický prístup

Podľa najvyššieho stupňa certifikačnej schémy Multi Comfort nie je na Slovensku certifikovaná ešte žiadna stavba. Viacero stavieb sa však svojimi parametrami tomuto štandardu približujú. Jednou z nich je základná škola vo Veľkom Bieli, zhodou okolností ide o modulárnu budovu. Predbežné merania akustických parametrov a kvality ovzdušia naznačujú sľubné výsledky. Prvou multikomfortnou budovou na Slovensku, ktorá bude spĺňať požiadavky My Comfort, bude obytný komplex Zwirn v areáli bývalej cvernovej továrne v Bratislave, ktorý buduje developerská spoločnosť YIT. Stavba je v súčasnosti v štádiu projektového hodnotenia.

„Prečo sme sa na štandardizáciu vnútorného prostredia podujali práve my, firma Saint-Gobain?“ kladie si rečnícku otázku Miroslav Zliechovec a pokračuje: „Všetci výrobcovia sa snažia v maximálnej možnej miere uplatniť svoje produkty na trhu, vrátane nás. Väčšina z nich sa však špecializuje len na určitý druh výrobkov a pozerá sa na kvalitu vnútorného prostredia výhradne z hľadiska svojej produkcie. Saint-Gobain vďaka širokému sortimentu a interným špecialistom z rôznych oblastí dokáže vyskladať prakticky celú budovu vlastnými výrobkami, takže nám nič nebráni nazerať na kvalitu vnútorného prostredia budov holisticky, teda ako na celok.“

Multi Comfort Campus

Multi Comfort však nie je o jednom materiáli alebo technológii. Je o snahe prepájať progresívne uvažujúcich dodávateľov materiálov, projektantov, realizátorov aj akademikov. V tomto duchu sa nesú aj e-learningové kurzy organizované pod názvom Multi Comfort Campus. Rozsiahla vzdelávacia platforma je k dispozícii na stránke multicomfort.sk.  Viacerí odborní garanti pripravili vzdelávací obsah pre špecialistov, ktorí majú záujem rozšíriť si svoje vedomosti o kvalite vnútorného prostredia a navrhovať stavby v štandarde Multi Comfort. Aktuálne sú dostupné dve úrovne kurzov – Motivation a Basic, ktoré sú zamerané na osvieženie vysokoškolských vedomostí a rámcové oboznámenie sa s aktuálnymi technickými normami.

V príprave sú už ďalšie dve úrovne – Advanced a Expert, ktoré pôjdu do väčších podrobností. Vzdelávanie prebieha online formou. Ide o textové lekcie doplnené jednoduchými animáciami. Po každom kurze si môže účastník overiť vedomosti testom, ktorý ho zároveň posunie k ďalším oblastiam. Na záver bude musieť frekventant navrhnúť budovu v štandarde Multi Comfort s podporou špecialistov Saint-Gobain. Po zvládnutí tejto skúšky sa stane certifikovaným projektantom. Multi Comfort Campus je bezplatný. Lekcie nie sú časovo náročné, každý stupeň trvá rádovo niekoľko hodín.

Ako dodáva Miroslav Zliechovec, aktuálne prebiehajú rokovania so Slovenskou komorou architektov, aby Multi Comfort Campus akceptovala v rámci odborného vzdelávania svojich členov. „Architekti, ktorí kurz absolvujú, by mohli získať kredity v rámci celoživotného vzdelávania. Boli by sme radi, aby čo najviac špecialistov vedelo navrhovať multikomfortné budovy a osvojili si prístup, že od samotného začiatku tvorivého procesu je potrebné mať na zreteli kvalitu vnútorného priestoru.“

Tomáš Guniš približuje, že úlohou architekta ako dirigenta stavby nie je navrhnúť presný typ vykurovania alebo povrchových materiálov, ale mal by mať všeobecný prehľad a cit pre kvalitu vnútorného prostredia. Mal by mať aspoň základné znalosti o každom segmente budovy. Špecialisti na teplotechniku, svetlotechniku, akustiku a zdravotechniku následne spracujú konkrétne technické riešenia. „Teší nás, že mnohí architekti majú o túto oblasť záujem. Hoci sme ešte len na začiatku, do nášho vzdelávacieho programu sa už zapojilo niekoľko desiatok odborníkov. Tí, ktorí úspešne absolvujú kurz a zvládnu proces certifikácie, získajú prístup k zaujímavým projektom v štandarde Multi Comfort.“

Štandardná dennodenná náplň práce architekta je navrhovanie budov (a i.). Zhmotňujeme zámery investorov do „hmatateľnej“ podoby.

Najprv pre investora, ktorý potrebuje získať názornú predstavu budúcej podoby svojich investícií. Chce, aby dobre a efektívne fungovali, dlho vydržali a v neposlednom rade aj dobre vyzerali. Na tejto úrovni sa robia strategické rozhodnutia. Na základe predložených návrhov sa rozhoduje, či investícia bude pokračovať a v akej podobe...

Neskôr pre zhotoviteľa. Lebo realizátor postaví (a investor zaplatí) iba to, „čo je nakreslené“. To nakreslené by malo byť v ideálnom prípade perfektne usporiadané, funkčne vyladené, detailne a jednoznačne „opísané/stanovené/určené“... Ako je spracovaná dokumentácia pre realizáciu stavby, tak sa dielo postaví a bude fungovať.

Stavbu a projekty pripravuje rozsiahly tím. Sú to zvyčajne desiatky rôznych špecialistov z celého spektra odborných profesií.

Architekt je rozhodujúcim prvkom. Má výnimočné postavenie. Jedine on komplexne ovláda vzťahy a súvislosti v rámci celého projektu. Navrhuje a vníma dielo ako celok. (Ostatné profesie sa pozerajú na problém zo svojho špecifického, parciálneho uhla pohľadu.)

Architekti sú v ťažkej pozícii. Aby ich práca a projekty boli dobré, mali by vedieť všetko… To však nie je možné. Ako sa v takomto prípade dá vôbec fungovať?

Odpoveď nie je jednoduchá. Na jednej strane sa architekt musí snažiť ustavične vzdelávať. Byť podľa možností stále „v obraze“. Na druhej strane nikdy nebude „odborníkom na všetko“.

Architekt sa musí vedieť o prácu podeliť. (Vytvoriť tím a vedieť ho správne usmerniť). Skoro ako dirigent orchestra.

Nemusí byť pritom sám virtuózom a ovládať všetky hudobné nástroje. Musí však byť zorientovaný v problematike. Musí mať jasnú tvorivú predstavu. Vedieť, čo chce. Poznať problematiku v širokom spektre… A dať dokopy tím, ktorý je schopný pod jeho vedením vytvoriť dokonalú symfóniu… Lebo ak v koncertnej sále sedia aj najlepší hudobníci a skúšajú si nekoordinovane svoje hudobné party, vo výsledku počujeme kakofóniu zvukov. Stačí však, ak sa pred nich postaví dirigent s paličkou, a výsledkom je zrazu symfonický súzvuk.

Čo teda projekt Multi Comfort môže priniesť architektom (ich stavbám a investorom)?

Multi Comfort má potenciál byť ďalším hráčom v orchestri podieľajúcom sa na príprave budúcich stavieb. Pri príprave stavieb zohráva úlohu ďalšieho virtuóza, ktorý obohatí tím odborníkov pripravujúcich návrh. Jednak tým „že vie, ako na to“. A takisto okrem know-how môže priniesť do orchestra aj ďalšie „stradivárky“. Majstrovské nástroje a materiály.

Ako môže vzájomná spolupráca architektovi pomôcť?

• Zlepšiť technickú úroveň pripravovaných riešení
• Priniesť nové námety a inšpirácie, mať kontakt s najnovšími trendmi, materiálmi a technickými riešeniami
• Rozšíriť tím špecialistov podieľajúcich sa na príprave a overovaní projektov už od úvodných etáp navrhovania
• Ponúknuť dobre fungujúce, otestované a preverené riešenia
• Kryť architektom chrbát a minimalizovať riziká spojené s použitím zlých detailov a s nimi súvisiacich chýb a škôd na stavbách
• Umožniť zjednodušenie a zefektívnenie návrhovej a projektovej práce. Odbremeniť architektov od mechanickej, technickej zložky projektovania ponúknutím aplikácií systémových detailov, konštrukcií a riešení…
• Znížiť podiel rutinnej práce a vytvoriť tým väčší priestor pre kreatívnu návrhovú činnosť...

Niekoľko čiastkových poznatkov z vlastných skúseností:

„Systém dvoch čiar.“ Ideálny pre „lenivých“, no racionálne sa správajúcich architektov.

Kedysi dávnejšie, keď sme chceli, aby na stavbe boli detaily urobené precízne, museli sme nakresliť kopu výkresov aj s presnou špecifikáciou prvkov a materiálov. Ak takáto podrobná dokumentácia chýbala, nestačili sme sa čudovať, čo všetko sa na stavbe počas realizácie urobilo (alebo skôr neurobilo). Teraz v ateliéri používame systém, ktorý sme nazvali systémom „dvoch čiar“, ktorý však dodávateľovi nenechá žiadny voľný priestor na svojvoľnú interpretáciu.

Napríklad pri sadrokartónových (i iných) konštrukciách stačí naozaj nakresliť iba dve čiary a priradiť k nim systémové označenie. Musíme si dať iba pozor, či ich nakreslíme v správnom rozostupe (napr.: 10, 15, 20… cm) a vyberieme správnu systémovú skladbu (napr.: priečka Rigips 3.41.02.RS). Dvomi čiarami a kódom máme stanovené jednoznačne všetky parametre (podkonštrukcia, opláštenie, výplne, detaily uchytenia k podlahe, stropu, stenám, k rôznym iným stavebným konštrukciám, stavebno-fyzikálne a požiarne parametre…). Jednoducho všetko potrebné pre realizátora, rozpočet, pre kontrolu pri odovzdávaní diela a fakturáciu. Aj keď to neurobíme digitálne, ale iba na papieri, tak je to vlastne jednoduchý analógový „BIM“, kde sú jednoznačne stanovené parametre konštrukcie.

Ten istý (alebo podobný) postup platí aj pre iné stavebné konštrukcie.

Ak chceme na účely nášho architektonického zámeru použiť napríklad plochú strechu, s obrátenou skladbou vrstiev a so zelenou vegetačnou vrchnou vrstvou, vyberieme si z ponuky Multi Comfortu (aj s využitím konzultačných možností) riešenie, ktoré sa nám páči a ktoré spĺňa požadované stavebno-fyzikálne vlastnosti (a po konzultácii s klientom je v súlade aj s jeho finančnými možnosťami). Znovu stačí v reze nakresliť nad nosnú stavebnú konštrukciu dve čiary s náležitým rozstupom a medzi ne napísať typové označenie systémovej skladby. Takto naozaj s minimálnou námahou vytvoríme projekt, kde sú obsiahnuté riešenia tak detailne, ako by nám vlastným riešením detailov trvalo veľmi dlho (nehovoriac o rizikách s tým spojených).

Keď sme pri rizikách, musíme povedať, že architektúra je veľmi rizikové povolanie. Jednou nohou sme potenciálne skoro stále „v base“ (ak niečo „spadne“) a druhou na pokraji ekonomického krachu (investori si so svojimi právnikmi neúprosne vymáhajú škody, ktoré vzniknú chybami projektu). Naše honoráre ani zďaleka nevytvárajú priestor na to, aby sme z nich takéto škody vedeli vykrývať. Preto je životne dôležité, aby sme sa vo svojich projektoch spájali so silnými partnermi a používali podľa možností čo najviac overené a naozaj fungujúce systémové riešenia. (Alebo aspoň aby sme sa dobre proti takýmto škodám komerčne poistili :-).

Architektúra je služba klientom. Jednak ako kreatívna činnosť, ktorá vedie k zhmotneniu ich snov, a tiež ako sofistikovaná technická činnosť, ktorá by mala optimalizovať návrh a zabezpečiť čo najlepšie fungujúce, dlhodobé, ekonomicky efektívne a udržateľné riešenie.

Odladenie a precizovanie projektu je potrebné naozaj hneď na začiatku. Už v predrealizačných fázach. Čo sa zanedbá v návrhu a projekte, to sa počas realizácie nedá plnohodnotne napraviť. Alebo iba s veľkými kompromismi a za veľké peniaze. Jednoducho, ak zanedbáme návrh, tak počas realizácie nám nepomôžu ani zlaté tehly...

Ochrana investora spočíva aj v tom, že ak máme v projekte presne definované systémové (a vzájomne sa dopĺňajúce) riešenia (aké poskytuje Multi Comfort), tak sú aj fakturovanie (a kontrola) vykonaných prác na stavbe jednoduchšie. Zhotoviteľ stavby má všetko transparentne určené dopredu. Nemôže sa vyhovárať na nejednoznačnosť návrhu. Nemôže robiť nežiaduce, neželané zmeny (napríklad na úkor technickej kvality a funkčnosti). Investor má istotu, že za svoje peniaze dostane to, čo plánoval a zaplatil.

Jasne stanovené technické riešenia, ktoré ponúka Multi Comfort, pomáhajú vypočítať a exaktne definovať a optimalizovať parametre celej budovy (jej častí)... Modelovať stavebno-fyzikálne vlastnosti. Určiť, či riešenie vyhovuje požadovaným parametrom, alebo ho bude ešte potrebné dopracovať (doplniť o ďalšie prvky)...

Vieme vopred kalkulovať cenu stavby. Náklady na jej realizáciu i prevádzku. Prípadne aj ďalšie nároky budovy až po investície potrebné jej na odstránenie po dožití – alebo recykláciu, či prípadnú rekonštrukciu a obnovu... Vieme modelovať celý životný cyklus stavby.

Jednoducho, ak chceme mať istotu, že naše návrhy budú dobré, potrebujeme pri ich tvorbe kooperovať s lídrami v jednotlivých technických a materiálových oblastiach. Čím skôr, tým lepšie. A zdá sa, že Multi Comfort by mohol byť tým pravým partnerom. :-)

 

 

 

 

 

 

Najčastejšie chyby pri regulácii vnútorného prostredia budov

To, ako sa ľudia v budove cítia, má vplyv na produktivitu práce aj zdravie zamestnancov

Nastavenie optimálnej a prípustnej teploty, rýchlosti prúdenia vzduchu či relatívnej vlhkosti vzduchu v pracovnom prostredí stanovuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č 99/2016 Z.z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Požiadavky sa pritom odvíjajú od jednotlivých tried práce a sú stanovené zvlášť pre teplé aj chladné obdobie. Napriek tomu, kvalita vnútorného prostredia týmto hodnotám často nezodpovedá a na našich pracoviskách sa často opakujú tie isté chyby. A ktoré sú tie najčastejšie? 

Prekurujeme a nevetráme

V zimných mesiacoch by vnútorná teplota v kanceláriách, kde sa vykonáva ľahká administratívna práca (trieda A1), nemala byť viac ako 26 stupňov Celzia. „Tento parameter sa neraz prekračuje, pričom najčastejšou príčinou je zle vyregulovaný vykurovací systém,“ hovorí Ladislav Piršel z firmy alocons, ktorá sa venuje energetickým auditom administratívnych budov a priemyselných objektov.

„Merali sme napríklad priebehy teplôt a vlhkosti vzduchu v jednom administratívnom centre v Bratislave, kde sa zamestnanci dlhodobo sťažovali na teplotný diskomfort. Zistili sme, že všetky kancelárie boli prekúrené, až na tú riaditeľovu. Tá bola situovaná v rohu budovy a poriadne v nej nefungovali radiátory, preto aby v nej bolo teplo, všetky ostatné miestnosti prekurovali,“ opisuje svoju skúsenosť Ladislav Piršel.

Pomerne frekventovaným problémom sú tiež vysoké koncentrácie oxidu uhličitého (CO₂) vo vnútornom prostredí. Pracovníci si často myslia, že sú unavení preto, že majú veľa práce, ale dôvodom môže byť i vydýchaný vzduch. Ak totiž koncentrácia CO₂ presiahne 1 200 ppm (1 200 molekúl CO₂ na milión molekúl vzduchu), začína mať človek problémy s pozornosťou a sústredením.

 „V jednom priemyselnom parku v Trenčíne sme merali vzduchové výkony vzduchotechnických jednotiek a zistili sme, že pri nastavení frekvenčných meničov na 60 percent bol skutočný vzduchový výkon na prívode len 47 percent a na odvode len 51 percent nominálneho výkonu. To znamená, že namiesto 24 000 kubických metrov vzduchu za hodinu sa do priestoru dostávalo len 18 800, resp. odvádzalo 20 300  kubických metrov,“ približuje Ladislav Piršel.

Zlé prostredie zvyšuje chorobnosť a poškodzuje zdravie

Podobné je to aj s nerešpektovaním minimálnej vlhkosti vzduchu, ktorá by podľa spomínanej vyhlášky mala byť aspoň 30 percent. Ako vyplýva zo skúseností firmy alocons, v slovenských kanceláriách býva spravidla nižšia, čo spôsobuje väčšiu náchylnosť zamestnancov na ochorenie. Na vysušených slizniciach dýchacích ciest sa totiž tvoria prasklinky, cez ktoré potom bacily oveľa jednoduchšie prenikajú do organizmu. „Na druhej strane, s prekročením maximálnej hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu, ktorá je stanovená na 70 percent, sme sa pri našich meraniach doteraz nestretli,“ hovorí Ladislav Piršel.

Častým negatívnym faktorom vnútorného prostredia je aj prievan, ktorý môže byť príčinou mnohých zdravotných problémov, ako sú bolesti uší, očí, zubov, svalov, chrbtice, kĺbov, nervov či dýchacích ciest. V chladnom období by prúdenie vzduchu v kancelárskych priestoroch nemalo presiahnuť 0,2 metra za sekundu.

 

Prečo sa nájomníci často necítia v budovách príjemne?

Protokoly o funkčnosti zariadení nie sú zárukou optimálneho vnútorného prostredia budov

Investori sa zvyčajne spoliehajú na to, že po odovzdaní protokolov o funkčnosti technických zariadení budov generálnym dodávateľom všetko v interiéri funguje, ako má. Nezriedka sa však stáva, že nájomníci sa po nasťahovaní v budove necítia príjemne. Ako je to možné? Dôvodov môže byť niekoľko. Merania sú často spravené nedôsledne alebo len formálne, či dokonca sa nevykonajú vôbec. Výsledkom je, že teplota, vetranie ani relatívna vlhkosť vzduchu na pracoviskách nerešpektujú normu. Preto je ideálne, ak stav technických zariadení a kvalitu vnútorného prostredia budov posúdia nezávislí odborníci.

Parametre vnútorného prostredia a postupy kontroly funkčnosti technických zariadení stanovujú technické normy a všeobecne záväzné predpisy. „Neraz sme zistili, že investor dostal protokol, ktorý vôbec nezodpovedal skutočnosti,“ upozorňuje Ladislav Piršel z firmy alocons, ktorá sa zaoberá energetickými auditmi administratívnych budov a priemyselných objektov.

Za zlé prostredie v budove môžu často nesprávne nastavené zariadenia

Nedostatky, ktoré degradujú kvalitu vnútorného pracovného prostredia, sú zväčša dôsledkom nesprávne nainštalovaných, resp. vyregulovaných technických zariadení.

„Naše skúsenosti z posudzovania prevádzkovaných budov svedčia o tom, že v praxi sa funkčné skúšky redukujú len na parametre miestností a celkom sa vynecháva kontrola centrálnych systémov,“ hovorí Ladislav Piršel. Stáva sa tiež, že súčasťou odovzdávania sú protokoly o zaregulovaní výustiek, ale neexistujú protokoly o meraní skutočných parametrov inštalovaných centrálnych systémov.

Vnútorné prostredie by malo mať dostatočný prívod čerstvého vzduchu, čo sa nedá dosiahnuť, pokiaľ výkon vzduchotechnických jednotiek nedosahuje požadované parametre. Pri funkčných skúškach vetrania a klimatizácie sa kontrola obvykle redukuje len na vzduchový výkon na výustkách. Nepreveruje sa v miestnostiach, kde ľudia pracujú a v rôznych časoch, čo skresľuje celkovú predstavu o zásobovaní vzduchom.

Pri skúmaní vplyvu prúdenia vzduchu na pracovné prostredie zase nestačí zmerať iba jeho priemernú rýchlosť, ale dôležité je posúdiť aj variabilitu zmien okamžitých rýchlostí. Priemerná rýchlosť síce môže spĺňať normatívne požiadavky, ale to neznamená, že je všetko v poriadku. Ak je zastúpenie vyšších okamžitých rýchlostí viac než 15 percent, pracovné prostredie nemožno považovať za komfortné.

K zosilneniu prúdenia najčastejšie dochádza vtedy, ak sa v systéme núteného vetrania otvoria okná. No môžu ho spôsobovať aj samotné technológie. „Napríklad v prípade stropných chladiacich trámov sme opakovane namerali iné rýchlosti prúdenia vzduchu pri výustkách a iné v pobytovej zóne. Je to preto, že studený vzduch je ťažší, padá k zemi a naberá gravitačné zrýchlenie. Kým pri výustkách je prúdenie vzduchu ešte v norme, v pobytovej zóne už môže prekračovať predpísané hodnoty. Majitelia budov by preto mali trvať na tom, aby sa merania vždy robili v pobytovej zóne, čiže tam, kde ľudia pracujú, nakupujú alebo oddychujú, čiže tak ako to predpisuje vyhláška,“ pripomína Ladislav Piršel.

Nezávislá kontrola zariadení zaručí ich funkčnosť

Preto by sa investori nemali spoliehať len na protokoly, ktoré vystavujú dodávatelia technických zariadení, ale mali by si prizvať nezávislých znalcov a dať si skontrolovať, či nainštalované technológie fungujú tak, ako majú.

 „Technické normy a všeobecne záväzné predpisy presne vymedzujú, aké parametre sa majú dosiahnuť a aké postupy sa majú použiť,“ hovorí Ladislav Piršel.

Znalci majú k dispozícii aj vhodné meracie prístroje. Funkčné skúšky by mali prebiehať prinajmenšom 72 hodín, pričom by sa mal brať do úvahy aj čas potrebný na nábeh budovy na prevádzkové parametre. V takom prípade funkčné skúšky môžu trvať aj sedem dní, pričom sa vyhodnocujú namerané údaje za posledných 72 alebo až 96 hodín.

Je v záujme investorov, resp. stavebníkov, aby pred odovzdaním budovy venovali funkčnosti, nastaveniu a spusteniu technických zariadení primeranú pozornosť. Nielenže dávajú do výstavby svoje peniaze, ale riskujú aj svoju reputáciu. Akonáhle sa do budovy nasťahujú nájomníci a začnú sa sťažovať na kvalitu vnútorného prostredia, vráti sa im táto nevšímavosť ako bumerang.  Problémy budú musieť riešiť na vlastné náklady, v opačnom prípade môže prísť k ukončeniu nájomnej zmluvy, čo nie je práve najlepšia vizitka. 

 

 

 

 

Udržateľné budovy predstavujú pre projektantov novú príležitosť 

Aby budovu bolo možné považovať za udržateľnú, už pri jej projektovaní treba brať do úvahy množstvo skutočností – umiestnenie objektu, stavebné materiály, energetickú hospodárnosť aj výslednú kvalitu vnútorného prostredia, hospodárne nakladanie s vodou a odpadom. Na kľúčové prvky udržateľnej výstavby sme sa pozreli spolu so Silviou Vilčekovou zo Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.

Slnko, vietor, voda

Prvým krokom je, prirodzene, osadenie budovy v lokalite. Pri filozofii udržateľnej výstavby to znamená zakomponovať ju do prostredia tak, aby čo najviac využívala dané prírodné podmienky – využiť slnečný zisk alebo ochrániť objekt pred vetrom. Zároveň treba myslieť aj na to, ako minimalizovať dôsledky prípadných živelných pohrôm, najmä záplav a povodní.

Ďalšou oblasťou sú stavebné materiály a konštrukcie, ktoré musia spĺňať nízkoenergetické štandardy. Súčasným trendom je používať prírodné ekvivalenty, ktoré majú počas celého svojho životného cyklu najmenšie dopady na životné prostredie. Princípy udržateľnosti tiež preferujú lokálne materiály, aby sa minimalizovali dopady súvisiace s dopravou na stavenisko.

Udržateľná budova ďalej musí byť energeticky sebestačná, resp. musí mať len minimálne nároky na vykurovanie, klimatizáciu, osvetlenie a prevádzku elektrozariadení. Samozrejmosťou je zateplenie obvodových plášťov, strechy, podláh a stropov. Požiadavky na tepelnú izoláciu stavebných konštrukcií sú stále vyššie a vyššie, nevynímajúc okná a vstupné dvere. Samotné zateplenie však nestačí. Pre dosiahnutie energetickej sebestačnosti je nevyhnutné využívanie obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom tepelných čerpadiel, slnečných kolektorov, kotlov na biomasu, resp. ich kombinácií. S rastúcimi kritériami na energetickú sebestačnosť naberá na význame aj rekuperácia, čiže spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu.

Ďalším dôležitým prvkom udržateľnej budovy je vodný manažment. V ideálnom prípade by sa mala využiť všetka voda, ktorá vo forme dažďa a snehu spadne na stavebný pozemok. Zrážková voda môže nájsť uplatnenie napríklad pri splachovaní či zalievaní záhrady. Vhodným riešením sú aj zelené strechy a ďalšie vodozádržné opatrenia, ako sú priepustné dlažby, vsakovacie studne, vegetačné pásy alebo detenčné, retenčné a infiltračné nádrže. K redukcii spotreby pitnej vody zasa prispievajú úsporné vodovodné batérie, toaletné splachovače a najmä perlátory, ktoré zmiešavaním pretekajúcej vody so vzduchom umožňujú výrazne znížiť jej spotrebu, pričom používateľ si vďaka preperleniu ani nevšimne, že využíva menej vody.  

S  udržateľnými budovami súvisí aj odpadové hospodárstvo. Mali by fungovať tak, aby užívatelia mali možnosť použité materiály a odpady separovať a recyklovať, prípadne kompostovať biologické zvyšky.

Projekt je na prvom miesto

Pri projektovaní sa treba zamýšľať nad tým, aký komfort bývania po dokončení poskytne budova jej užívateľom. Opatrenia, ktoré sa realizujú až dodatočne už nie sú také efektívne a finančné náklady na ich realizáciu sú násobne vyššie, ako keď sa na to myslí už v projekte. Okrem dostatočného denného svetla, tepelnej pohody a eliminácie vonkajšieho i vnútorného hluku sa často pri príprave projektu zabúda na kvalitu vzduchu v interiéri. Budova musí byť navrhnutá tak, aby zabezpečovala dostatočnú výmenu vzduchu, a to pri zohľadnení jej predpokladanej obsadenosti, čiže počtu osôb, ktoré v nej budú bývať alebo pracovať. Iba tak je možné efektívne eliminovať vysoké koncentrácie oxidu uhličitého, resp. problémy spôsobené vydýchaným vzduchom.

Zo zdravotného hľadiska je potrebné sledovať prchavé organické zlúčeniny, ktoré sa uvoľňujú z omietok, lakov, farieb, náterov, lepidiel, tmelov a ďalších stavebných materiálov. Tieto látky sa vyparujú už  pri izbovej teplote, sú bezfarebné a často aj bez zápachu, takže ľudia si ich prítomnosť často ani neuvedomujú, no dopady na ich zdravie, najmä pri dlhodobom pôsobení, môžu byť ozaj závažné. V posledných rokoch sa preto kladie mimoriadne veľký dôraz na používanie tzv. Zero- VOC materiálov, s nulovými výparmi prchavých organických látok. V projektoch si svoje miesto nachádzajú stavebné materiály, ktoré majú v interiéri schopnosť pohlcovania látok s nepriaznivým účinkom na ľudský organizmus ako napríklad formaldehyd.

Príležitosť pre projektantov

V súčasnosti existuje viacero certifikačných systémov a štandardov, ktoré určujú stupeň súladu budov s princípmi udržateľnej výstavby, napríklad LEED, BREEAM, WELL, FITWEL, DGNB či MULTI COMFORT. V každom z nich existujú desiatky parametrov, v ktorých sa sledujú ukazovatele udržateľnosti. Čím viac kritérií budova spĺňa, tým vyššiu hodnotu má špecifický certifikát.

„Ešte pred desiatimi rokmi bolo v branži málo tých, ktorí by sa reálne zaoberali udržateľnosťou budov. V poslednom období je však badať, že sa o ňu zaujíma čoraz viac stavebných odborníkov. Ale zatiaľ viac architekti, než projektanti,“ upozorňuje Silvia Vilčeková. Práve z tohto dôvodu zriadili na stavebnej fakulte interdisciplinárny študijný program Stavby s environmentálnym určením. Absolventi sa v praxi môžu uplatniť ako projektanti udržateľných budov, ktoré na Slovensku pribúdajú nie len medzi administratívnymi budovami. Príkladom v tomto smere môže byť prvý pasívny bytový dom na Slovensku – Zelené átrium – alebo logistická hala Prologis Park, poskytujúca zázemie distribučného centra pre recyklačný, ťažobný a potravinársky priemysel.