Building Information Modelling ako nástroj pre navrhovanie, realizáciu a prevádzku stavieb nie je pre etablovaných projektantov, investorov a stavebníkov žiadnou novinkou. Len málo z nich však vie, ako sa v praxi skutočne dopracovať k použiteľnému informačnému modelu stavby. Riešením je vykonávací plán BIM, najčastejšie označovaný skratkou BEP (angl. BIM Execution Plan).

BEP je jeden zo základných dokumentov, ktorý definuje pravidlá, kompetencie a spôsob spolupráce pri tvorbe informačného modelu stavby (BIM). Vzhľadom na to, že informačný model stavby môže byť zdieľaný, bez jasných pravidiel sa proces jeho tvorby nielen predlžuje, no môže viesť i k chybám, ktoré zvyšujú náklady na výstavbu. „Napríklad autor projektu vykurovania by nemal mať oprávnenie robiť zásahy v BIM modeli, ktoré by mohli narušiť statiku. Vo vykonávacom pláne BIM by preto mali byť prehľadne určené osoby a ich zodpovednosť, procesy a väzby či spôsob komunikácie a zdieľania informácií medzi jednotlivými zúčastnením stranami,“ zdôrazňuje Mário Juščík, odborný garant vzdelávacej platformy Multi Comfort.

Pri väčších projektoch je dôležité používať nielen jednotné informácie pre všetky časti BIM, ale malo by v ňom byť uvedené aj to, aké všetky informácie má obsahovať. Jeho súčasťou je ideálne Úroveň potreby informácií (angl.  Level of Information Need - LOIN), ktorý definuje rozsah a podrobnosť nielen geometrie, ale aj informácií. Úroveň potreby informácií (LOIN) obsahuje zoznam informácií k jednotlivým kategóriám prvkov vrátane toho, ktoré, kedy a ako sa budú vypĺňať počas jednotlivých stupňov projektu a ich úroveň podrobnosti v 3D modeli. Ako však upozorňuje Petr Vokoun zo spoločnosti BIM Project, BIM by sa nemal zavádzať bezhlavo, cieľom je zabrániť odovzdaniu príliš veľkého množstva informácií. Do informačného modelu stavby možno vložiť veľké množstvo informácií, hoci investor ich v skutočnosti potrebuje len pár, a preto je potrebné venovať veľkú pozornosť pri zadávaní BIM projektu a tým tvorbe BEP. Mário Juščík podporuje tento prístup. „Pri niektorých systémových konštrukciách Rigips uvádzame aj pätnásť parametrov, no nie všetky môžu byť dôležité pre konkrétny projekt. V prípade priečok pre potreby certifikácie vnútorného prostredia celkom postačujú údaje o vzduchovej nepriezvučnosti a tepelnom odpore. Z hľadiska správy a údržby budovy je najmä pri technických zariadeniach budovy zasa dôležité poznať výrobcu a názov výrobku, pretože ak sa napr. pokazí povedzme filter na vzduchotechnike, správca budovy len klikne na daný objekt a BIM databáza mu ponúkne jeho presnú špecifikáciu.“

Problematiku formulácie požiadaviek na úspešný manažment BIM projektu riešia aj pracovné skupiny BIM asociácie Slovensko. „Pripravili sme bezplatný online nástroj, ktorý vás prevedie obsahovými súčasťami BEP. Cieľom je pomôcť pri zorientovaní sa v problematike a vysvetliť potrebu formulácie kľúčových aspektov vykonávacieho plánu BIM, aby sa predišlo nedorozumeniam medzi objednávateľom a dodávateľom,“ približuje Tomáš Funtík, viceprezident asociácie.

Ak by sme sa na problematiku pozreli z pohľadu aktuálneho stavu na Slovensku, tak môžeme konštatovať, že pri riadení procesov a projektov v zmysle požiadaviek formulovaných v BEP (vykonávací plán BIM) až 67 % z aktívnych používateľov, ktorí sa hlásia k aktívnemu využívaniu BIM na projektoch, dnes neriadi procesy na základe BEP. Len 6 % spoločností má BEP implementovaný na všetkých BIM projektoch. Myslíme si, že nízke využitie BEP je jednoznačne spôsobené nízkou požiadavkou na BIM z pozície obstarávateľov, ktorá bola v roku 2020 na úrovni 5 %.

  

Komunikácia a kontinuita informácií

Kedysi sa projektovalo ručne pomocou rysovacieho pera na pantografe s posuvnými pravítkami. Neskôr sa od pauzákov a plachiet prešlo na digitálne kreslenie v počítači, ale výsledkom stále boli len dvojrozmerné výkresy, ktoré boli neprehľadné, v dôsledku čoho sa vo výkresoch vyskytovalo množstvo chýb, napríklad kanalizácia prechádzala cez nosník. Trojrozmerné projektovanie (parametrické modelovanie) stavieb v BIM kolízie minimalizuje. Používateľ si môže návrh zobraziť v rôznych uhloch a pohľadoch ako celok, ale aj po jednotlivých častiach, čiže len statiku alebo jednotlivé časti technického zariadenia budovy. BIM však zároveň prináša aj revolučný spôsob komunikácie pri príprave, výstavbe a správe budovy. Jeho cieľom teda nie je vytvoriť len trojrozmerný model objektu, ale poskytnúť potrebné, spoľahlivé a ľahko vymeniteľné informácie o stavbe každému, kto ich bude počas celého životného cyklu stavby potrebovať.

K najrozšírenejším BIM softvérom pre tvorbu architektonických/konštrukčných modelov na Slovensku patrí Allplan, Archicad a Revit (abecedné poradie). Sú síce postavené na odlišných  platformách, ale podporujú export a import dát v štandardizovanom IFC formáte, ktorý je určený na výmenu informácií obsiahnutých v informačnom modeli stavby. Mário Juščík tvrdí, že v BEP by malo byť zadefinované aj to, aký spôsobom sa budú zdieľať dáta. Architekt totiž môže používať Archicad, statik Tekla Structure a projektant technického zariadenia budovy softvér od Autodesku. Podrobné nastavenie BIM je preto základom jeho úspechu.

Väčšina výrobcov stavebných materiálov a konštrukcií má spracované  tzv. BIM objekty/elementy, ktoré sú kompatibilné s BIM softvérmi. Pri ich implementácii sa využívajú rôzne prístupy. Vo väčšine prípadov si architekti a projektanti majú možnosť vybrať v katalógu výrobcu produkt alebo konštrukciu podľa požadovaných parametrov, stiahnuť si ho ako BIM objekt do svojho počítača a vložiť do BIM softvéru. Tento spôsob ale nefunguje vždy spoľahlivo pre systémové prvky ako sú materiály alebo konštrukcie. Sofistikovanejší spôsob preto predstavujú pluginy, ktoré sú prepojené s produktovými databázami. Po ich nainštalovaní do BIM softvéru možno na jedno kliknutie vkladať požadované informácie o produktoch alebo  systémových konštrukciách do projektu, pričom sprístupňujú kompletné a aktuálne portfólio vrátane noviniek. „Má to aj iné výhody,“ všíma si Petr Vokoun. „Ak výrobca zmení názov produktu alebo systémového riešenia, automaticky sa to premietne do BIM pluginov a tým pádom databáza produktov a systémových riešení je vždy aktuálna.“

Progresívne elektronické knižnice konštrukcií sú spracované ako plugin pre softvér. Ako príklad uvádza Mário Juščík BIM elektronickú knižnicu systémových konštrukcií Rigips, ktorá predstavuje kompletnú digitálnu verziu Atlasu suchej výstavby, ktorý obsahuje predsadené a šachtové steny, priečky, bezpečnostné konštrukcie, podhľady, podkrovia, podlahy, drevostavby a samonosné stropy. Rigips plugin BIM elektronická knižnica je dostupná pre softvéry Allplan, Archicad a Revit (abecedné poradie). V priebehu jedného až dvoch rokov by na tento systém mali prejsť aj ostatné divízie spoločnosti Saint-Gobain na Slovensku. „Perspektívne by sme radi tieto pluginy využívali ako komunikačný nástroj s architektmi a projektantmi pri vytváraní informačného modelu stavby. Naši odborníci im budú pomáhať s vyhľadávaním optimálnych konštrukcií a materiálov pre ich projekty,“ dodáva Mário Juščík.

Funtík, T. a kol., Building Information Modeling, Vydavateľstvo Eurostav, Bratislava, 2018, ISBN 978-80-89228-56-0

Funtík, T. Súčasný stav problematiky BIM v oblasti inžinierskych stavieb. In Inžinierske stavby. Roč. 68, č. 6 (2020), s. 14-15. ISSN 1335-0846.

STN EN ISO 19650-1 Organizácia informácií o stavbách. Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM). Časť 1: Pojmy a princípy (ISO 19650-1: 2018)

STN EN ISO 19650-2 Organizácia informácií o stavbách. Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM). Časť 2: Fáza dodania aktív (ISO 19650-2: 2018)

Kedy sa EPD presadí vo verejnom obstarávaní?

 

Ekologické stavebné materiály majú potenciál meniť prístup pri obstarávaní verejných budov aj v individuálnej výstavbe. Konkrétny stavebný materiál môže mať priaznivý dopad na životné prostredie počas celého životného cyklu, od výroby po recykláciu. Tento parameter si cez EPD môžu skontrolovať obstarávači aj drobní investori. Oslovení experti sa zhodujú, že rekonštrukcie a výstavba verejných budov by sa mali oprieť o udržateľné stavebné materiály.

 

„Je to niečo ako výrobok s dobrým rodokmeňom,“ približuje systém hodnotenia dopadov stavebných materiálov na životné prostredie Silvia Vilčeková. Okrem svojho pôsobenia na košickom Ústave environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty TUKE je jedinou hodnotiteľkou zo Slovenska, ktorá pôsobí vo viacerých medzinárodných schémach na posudzovanie udržateľnosti stavebných materiálov. Patrí tiež do medzinárodnej expertnej siete hodnotiteľov EPD.

 

Čo je EPD?

 Za jednu z najpresnejších metód formy vyhlásenia environmentálnej vhodnosti a dopadov na životné prostredie sa dnes považuje EPD (Environmental Product Declaration). EPD je nezávisle overený a registrovaný dokument, ktorý poskytuje transparentné a porovnateľné informácie o vplyve výrobkov na životné prostredie v rámci ich životného cyklu. Opiera sa o pravidlá kategórie výrobku, tzv. PCR (Product Category Rules), ako aj o normu ISO 14040, prostredníctvom ktorej skúma životný cyklus výrobku, tzv. LCA  ̶  Life cycle assessment.

 

Vplyv stavebných materiálov na životné prostredie sa vyhodnocuje analýzou ich životného cyklu. Posudzovanie vychádza z normatívnych predpisov, pričom environmentálne dopady sa vyčísľujú z hľadiska potenciálu globálneho otepľovania, acidifikácie pôd, eutrofizácie vôd a podobne. Analýza sa spracováva pre jednotlivé fázy životného cyklu stavebných materiálov, čiže pre fázu výroby, v rámci ktorej sa hodnotia dopady vyplývajúce z ťažby nerastných surovín a technologických procesov používaných pri produkcii stavebných materiálov. Následne sa vyhodnocujú environmentálne dopady po ich zabudovaní do stavby a napokon sa posudzujú možnosti ich ekologickej likvidácie, resp. potenciál ich opätovného využitia ako stavebných materiálov alebo druhotných surovín po demolácii stavby.

 

„Analýza životného cyklu slúži na rôzne účely,“ približuje Silvia Vilčeková z košického Ústavu environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty TUKE. „V rámci prípravy projektovej dokumentácie sa napríklad môže posudzovať environmentálny vplyv jednotlivých stavebných konštrukcií, aby sa na realizáciu vybrala najlepšia alternatíva. To znamená, že pomocou analýzy sa hľadajú také skladby obvodových stien, strechy, podláh, stropov, vnútorných stien a podobne, ktoré predstavujú najmenšie zaťaženie pre životné prostredie.“ Ďalšou oblasťou sú environmentálne vyhlásenia o produkte, ktoré môžu výrobcovia získať až po predložení analýzy jeho životného cyklu. Tento dokument garantuje ekologické vlastnosti produktu, takže projektantom umožňuje vyberať také stavebné materiály, ktoré majú čo najnižšie environmentálne dopady.

 

Presnejšie informácie = kvalitnejšie obstarávanie

 Analýza životného cyklu je zároveň jedno z kritérií, ktoré sa berie do úvahy v rámci certifikačného procesu podľa systémov udržateľnosti výstavby budov (napr. LEED, BREEAM). Vyčíslenie environmentálnych dopadov má významný vplyv na výsledné skóre. „Na Slovensku sa v súčasnosti analýzy životného cyklu robia najčastejšie práve v prípadoch, keď má investor záujem dať si budovu certifikovať podľa medzinárodných štandardov. Za veľmi progresívny  považujem prístup, keď sa analýza životného cyklu stavebných materiálov stane podmienkou verejného obstarávania. Je správne, že investori začínajú vo väčšej miere vyžadovať, aby táto analýza bola súčasťou projektovej dokumentácie, čím nútia developerov používať nielen kvalitné, ale aj ekologické stavebné materiály,“ zdôrazňuje Silvia Vilčeková.

 

V súvislosti s definovaním parametrov materiálov Ing. Ladislav Chatrnúch z architektonického a inžinierskeho  ateliéru VISIA upozorňuje na problematické znenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré požaduje neuvádzanie konkrétneho názvu výrobku, prípadne poznámky o možnosti ekvivalentu. Práve tu vzniká priestor na menej kvalitné zámeny a kladie dodatočnú  enormnú záťaž na projektanta, ktorý musí vykonať spätnú kontrolu stoviek  materiálov v projekte. „Som toho názoru, že kvalite obstarávania, a teda kvalite stavieb vo verejnom sektore  by prospelo, ak by sa v projektovej dokumentácii uvádzali konkrétne a jednoznačné stavebné materiály, konštrukcie a prvky. Týmto spôsobom by sa redukovala nejednoznačnosť a bolo by možné sa vyhnúť napríklad aj nekompatibilite medzi výrobkami zabudovanými v stavbe.  Zákon o verejnom obstarávaní podľa toho, ako ho chápeme, predpokladá, že uvedením konkrétneho názvu sa  zvýhodnia dodávatelia výrobkov vymenovaní v projekte. Ak je možné dodať presne definovaný výrobok rôznymi dodávateľmi na trhu, určite nejde o zvýhodnenie na trhu, ak je trh slobodný.  Ak nie je zabezpečená sloboda trhu tým, že výrobca diktuje dodávku od konkrétneho zástupcu v danej oblasti, ide o obmedzenie trhu, ale zákon o verejnom obstarávaní nemá nahrádzať túto formu deformácie trhu. V západnej Európe, napr. vo Švajčiarsku uplatňujú opačný prístup pri uvádzaní konkrétneho výrobku ako u nás.“

 

Ladislav Chatrnúch upozorňuje aj na nesystémové zmeny v projekte. „Vnímam, že v slovenskom stavebníctve je nízka úcta k tvorcom projektu. Naprojektované dielo má určité princípy a dodaný projekt sa má meniť len za určitých okolností. Nízka produktivita v stavebníctve je podľa mňa spôsobená sčasti aj neustálymi zmenami projektovej dokumentácie aj za účelom optimalizácie projektu. Pri zmenách projektu sa nehľadí na súvislosti a nastáva situácia priebežného projektovania počas stavby. Zvyšuje sa chybovosť, predlžuje sa doba výstavby a stráca sa zodpovednosť. Ak by trh smeroval k predĺženiu času dostupného na projekt s požiadavkou väčšej kvality projektu, tak celková doba výstavby by sa mohla skrátiť.

 

Zlepšenie projektovej fázy by sa podľa Ladislava Chatrnúcha malo prejaviť aj na ziskovosti realizačných firiem vďaka skráteniu výstavby spolu so zvýšením kvality. „Trh často hovorí o nízkej kvalite výstavby s veľkým počtom chýb a neefektívnym naprojektovaním. Nie je jednou z príčin zlučovanie stupňov projektu do jedného stupňa, alebo nevypracovávanie vyšších stupňov projektov v kombinácii s permanentnými zmenami počas celej doby výstavby?“

 

Ako šafranu

Environmentálne vyhlásenie o produkte získalo za posledné dva roky už aj niekoľko stavebných materiálov, ktoré sa vyrábajú na Slovensku. Sú to však len prvé lastovičky. Napríklad Isover má aktuálne v ponuke certifikované izolačné materiály na báze polystyrénu, Weber lepiace výstužné malty, Xella pórobetónové tvárnice a Porotherm tehlové systémy. Spomínané výrobky získali environmentálne vyhlásenia o produkte typu III, čo je pozitívny signál aj pre iných tuzemských výrobcov, pretože Slovensko v tejto oblasti dlhé roky zaostáva za okolitými krajinami.

 

„Tempo, akým u nás pribúdajú stavebné materiály, ktoré majú najvyššie ekologické osvedčenie je nízke. Dopyt po nich pritom rýchlo rastie, keďže novobudované polyfunkčné a administratívne budovy sa začali vo väčšej miere uchádzať o certifikáty trvalej udržateľnosti,“ upozorňuje Silvia Vilčeková a vysvetľuje, že z hľadiska certifikácie budov je lepšie, ak sa pri analýze životného cyklu pracuje so skutočnými hodnotami produktov, ktoré sa u nás vyrábajú a používajú na stavbách. „Ak sa totiž použije stavebný materiál, pri ktorom nie sú vyčíslené environmentálne dopady, tak musíme vychádzať z hodnôt iných produktov, ktoré sú určené na tento istý účel, resp. ktoré sa nevyrábajú u nás, ale v zahraničí, čo však vedie k nepresnostiam.“

 

Udržateľnosť nie je hra s číslami

 Developeri veľkých kancelárskych a rezidenčných projektov aktívnejšie pristupujú k budovaniu uhlíkovo neutrálnych budov, a teda siahajú po udržateľných materiáloch. Ako si však všíma Miroslav Zliechovec, odborný garant platformy Multi Comfort. udržateľná výstavba nie je len o normách a číslach. „Dnes už nikto nespochybňuje, že udržateľnosť je nevyhnutným trendom pre celý stavebný sektor. Na pozadí tohto snaženia je lepšia kvalita vnútorného priestoru.“

 

Špecialisti platformy Multi Comfort vytvorili rozsiahly vzdelávací systém určený projektantom a architektom, ktorý prináša spojenie certifikačnej a aplikačnej praxe. Podľa Miroslava Zliechovca aj táto iniciatíva môže na Slovensku posilniť povedomie o ekologických stavebných materiáloch. Vzdelávacie moduly Multi Comfort sú registrovaným členom k dispozícii bezplatne. 

 

Zničí nám A0 dobrú architektúru?

 

Požiadavky na stavby, v bežnej praxi označované triedou A0, ktoré začali platiť od začiatku roka nie sú pre nikoho z odboru žiadnym prekvapením. Priniesli však zaujímavé otázky: kam má smerovať výstavba, na akých materiáloch a technológiách majú stáť energeticky udržateľné stavby, a tiež, čo prísnejšie posudzovanie urobí s architektúrou?

 

Môže sa zdať, že splnenie požadovaných kritérií neprinesie do práce projektantov a architektov veľa zmien. Mnohí zmeny nevidia až tak dramaticky. Pre časť odbornej verejnosti je to však príležitosť hovoriť o novom prístupe k príprave projektu, aj o lepšej spolupráci jednotlivých špecialistov. 

 

 

Mainstreamové uvažovanie

 

„Na vlastnej koži som si zažil, že mi projekt vrátili kvôli teplotechnike. Presne viem, čo sa odohráva v mysli tvorcu aj investora, keď z úradu dostanete projekt na prepracovanie. Napriek tomu si myslím, že prísnejšie požiadavky treba brať ako novú príležitosť, nie ako zbytočný úradnícky tlak. Pokiaľ budeme k stavbám pristupovať ako doteraz, nikdy sa nedostaneme k projektom, ktoré majú dlhodobý prínos. Je čas zmeniť prístup,“ otvára tému Tomáš Guniš, projektovo architektonický špecialista spoločnosti Saint-Gobain Slovensko.

 

Príhoda Tomáša Guniša nie je výnimočná a je isté, že trieda A0 bude po celý tento rok spôsobovať problémy pri rozpracovaných projektoch stavieb, ktoré neboli od začiatku pripravované pre tento štandard. Tomáš Guniš približuje typický spôsob uvažovania, keď architekt nakreslí budovu s komplikovaným tvarom, s množstvom presklených plôch orientovaných na všetky svetové strany. Až potom položí otázku, ako zvládnuť energetickú bilanciu. Odpoveďou sú neraz náročné chladiace a vykurovanie technológie. V inom prípade navrhne konštrukciu, ktorá si vyžaduje enormnú vrstvu tepelnej izolácie, čo sa premieta do neadekvátnej ceny. „Mnohé príklady z praxe ukazujú na nespoluprácu jednotlivých špecialistov. Nový prístup a požiadavky by preto mohli za jeden stôl posadiť tých, ktorých rozhodnutia sa na konci podpisujú na celkovej bilancii stavby,“ približuje Tomáš Guniš.

 

Architekt by mal od začiatku pristupovať k stavbe s vedomím, že by mala dosahovať určité energetické parametre. Samozrejmosťou je prizvať k spolupráci ďalšie profesie, a to už v rámci prípravy architektonickej štúdie. Je potom pravdepodobnejšie, že sa podarí dosiahnuť nielen požadovanú energetickú triedu, ale celkovo kvalitnejší návrh spĺňajúci nároky užívateľa, vrátane estetického a akustického komfortu za primerané náklady. Prax tiež ukazuje, že čím neskôr sa uskutočňuje takéto vyladenie projektu, tým sú náklady na úpravy vyššie. Samozrejme, úplne najdrahšie sú zmeny počas výstavby.

 

Ako zdôrazňuje Tomáš Guniš, „bola by škoda, keby sa z dokladovania splnenia požiadaviek pre budovy v energetickej triede A0 stala len formalita, podobne ako je to dnes pri energetických certifikátoch, do ktorých sa vkladali veľké nádeje.“ Pre formálny prístup a absenciu kontrolných mechanizmov sa energetická certifikácia budov minula účinkom. Certifikáty sa vydávajú od stola na základe údajov z projektu, bez obhliadky a premerania stavby.

 

Integrované uvažovanie

Pri veľkých administratívnych budovách alebo bytových komplexoch je význam integrovaného projektovania nespochybniteľný. Platí to však aj pri individuálnej bytovej výstavbe? Podľa Tomáša Guniša je lepšie, ak má architekt pri navrhovaní rodinného domu k dispozícii tím profesistov, ideálne ak sú súčasťou architektonickej kancelárie. „Pokiaľ nejde o nejakú extravagantnú vilu, nemal by mať problém zvládnuť navrhnúť dom spĺňajúci energetickú triedu A0 aj vlastnými silami.“ Komplexnejšie projekty však otvárajú možnosti na rozšírenie znalostí architektov. Príležitosť v tomto ponúka aj nová vzdelávacia platforma pre projektantov a architektov Multi Comfort.

 

„Každý architekt by mal ovládať základné veci, aby nenavrhol niečo úplne mimo realitu a normu. Spomínam si na jedného profesora na vysokej škole, ktorý vravieval, že nie je jeho cieľom naučiť nás architektov počítať statiku, keďže to aj tak nebudeme mať oprávnenie robiť, ale vypestovať v nás cit pre statiku. Podobne úlohou architekta nie je počítať energetické straty, mal by však ovládať základné pravidlá, ktoré neporuší. Takto je veľká pravdepodobnosť, že návrh nebude mať problém dosiahnuť požadovanú energetickú triedu. Pri rodinných domoch je dôležitejšie skôr integrované uvažovanie ako integrované projektovanie,“ približuje Tomáš Guniš.

 

 

Aké sú teda pravidlá pre integrované uvažovanie? Zhrnuli sme ich.

 

Ak má budúca budova spĺňať kritériá energetickej triedy A0, architekt by mal pri jej navrhovaní brať do úvahy:

·         faktor tvaru,

·         orientáciu na svetové strany, zohľadniť danú lokalitu,

·         izolačné vlastnosti obálky a jej tesnosť,

·         zabezpečenie výmeny vzduchu,

·         zdroj a faktor primárnej energie, technológiu vykurovania, chladenia a prípravy teplej vody,

·         alternatívne využitie obnoviteľných zdrojov energie,

·         zosúladenie súčinnosti technológií.

 

Pokiaľ ide o index tvaru, v takomto prípade platí, že najviac energie budova stráca cez obálku. Čím je obálka zložitejšia, tým je strata energie väčšia. Z energetického hľadiska je ideálnym tvarom guľa, v praxi však ťažko využiteľná. Hneď na druhom mieste je kocka, resp. kváder.

 

Z hľadiska energetickej bilancie budovy je dôležitá orientácia na svetové strany. Projekt by mal zohľadňovať pohyb slnka, potenciálne solárne zisky aj potrebné tienenie. Správna orientácia na svetové strany výrazne prispieva k zníženiu nákladov na vykurovanie aj k menším výdavkom na ochladzovanie.

 

Optimálnou skladbou obálky sa dajú dosiahnuť nielen značné úspory energie, ale súčasne aj náklady na výstavbu. Oproti masívnym nosným múrom je efektívnejším riešením tzv. sendvičový princíp spájajúci múr a izoláciu. Tento princíp je všeobecne využívaný pri nízkoenergetickej výstavbe.

 

Ani budova kandidujúca na energetickú triedu A0 sa nezaobíde úplne bez energie. Aby dosiahla požadované parametre je kľúčový výber zdroja primárnej energie na vykurovanie, ako aj samotná technológia vykurovania. To, či bude budova využívať zemný plyn, elektrinu, drevnú biomasu alebo iný obnoviteľný zdroj energie závisí od dostupnosti sietí. Platí, že treba vždy zvoliť najvýhodnejší možný zdroj. „Kde nie je privedený plyn, musí sa ísť na elektrinu. A keď už musíme ísť na elektrinu, ktorá má najhorší faktor energetickej premeny na teplo, tak nemôžeme v budove použiť len elektrické radiátory, ale aj tepelné čerpadlo,“ hovorí Tomáš Guniš.

 

Energetika a udržateľnosť

Nastavené kritériá a požiadavky však nič nehovoria o predpokladanej životnosti budov a následnom uložení na skládku, respektíve opätovnej recyklácii materiálov. „Naše uvažovanie by sa v budúcnosti malo uberať aj týmto smerom,“ všíma si Tomáš Guniš.

 

Každú stavbu raz bude nutné zrekonštruovať alebo zbúrať, preto by mala byť postavená tak, aby ju náklady na jej odstránenie nepredražili a enormne nezvýšili uhlíkovú stopu. Do celkových nákladov totiž treba zarátať aj to, čo bude stáť jej zbúranie a likvidácia, na čo sa však pri projektovaní zabúda. Použité stavebné materiály by sa mali dať dobre rozobrať, odseparovať a zrecyklovať, resp. zhodnotiť.

 

„Nenechajme si zatemniť myseľ len energetikou,“ vyzýva Tomáš Guniš. „Dôležitá je predovšetkým udržateľnosť stavieb. Veci by sme nemali zbytočne predimenzovávať. Nemá zmysel dávať na fasádu pol metra hrubú vrstvu polystyrénu a vravieť si, veď tým nič nepokazím. Pokiaľ je možné dosiahnuť požadované parametre aj s tenším zateplením, tak je to lepšie nielen pre peňaženku, ale aj pre prírodu.“

 

Energia vynaložená na výrobu izolačného materiálu, ktorý sa do konštrukcie zabuduje zbytočne, keďže už nebude prinášať žiadne ďalšie tepelné úspory, je zbytočne vynaloženou energiou, ktorá sa nevráti. Navyše zaťaží životné prostredie.

 

 

Odborníci varujú, že hluk predstavuje pre človeka druhé najväčšie nebezpečenstvo, hneď po znečistenom vzduchu. Za symbol luxusu v bývaní tak už nie je  považovaný len samotný priestor, no stále častejšie práve ticho a pokoj. Pred architektmi a dizajnérmi tak stojí nová výzva  - vnímať svoje budúce výtvory okrem očí aj ušami.

Hlučný nepriateľ

Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) predstavuje hluk pre naše zdravé životné prostredie druhé najväčšie nebezpečenstvo - hneď po znečistenom vzduchu, ktorý predovšetkým v mestských aglomeráciách všetci dýchame. Paradoxne, ani jedno z týchto rizík si často neuvedomujeme, pretože nie sú na pohľad viditeľné. Dlhodobo prehliadaný fakt, že svetová populácia sa čoraz viac koncentruje do miest a až 90 % času trávi v interiéroch, sa už začína negatívne prejavovať vo viacerých zisteniach a dátach. Napríklad, že až 70 % ľudí pracujúcich v kanceláriách vníma, že ich akustické prostredie vôbec nepôsobí podporne ani stimulujúco. Naopak, spôsobuje im dlhodobý stres.

Podcenený zmysel

Akustická pohoda kancelárií a bytových jednotiek predstavuje jeden zo základných pilierov zdravého bývania a efektívneho výkonu práce pri plnom sústredení. Ľudský mozog nie je schopný s hlukom fungovať v symbióze. Kým zvuk je žiaduci, o hluku platí pravý opak. Je vedecky dokázané, že jeho dlhodobé pôsobenie sa skôr či neskôr prejaví na našej psychike aj fyzickom zdraví. Napriek tomu však prax ukazuje, že architekti a dizajnéri koncipujú svoje návrhy výhradne očami a ďalšie ľudské zmysly neberú do úvahy. Akustika je tak jasným príkladom neviditeľného (a žiaľ, podceňovaného), no pritom dôležitého kvalitatívneho parametra. Na tento fakt poukazuje aj kniha Eyes of the Skin fínskeho architekta a dekana Helsinskej technickej univerzity Juhaniho Pallasmaava. Samotný autor konštatuje, že „Máme tendenciu prehliadať iné než na prvý pohľad zrejmé záležitosti. Spadajú sem aj nevizuálne aspekty, zvlášť v architektúre, ktoré vieme hrubo podceňovať“.

Vždy je lepšie plánovať ako upravovať

Je nepopierateľné, že architektonické návrhy, podobne ako ostatné odvetvia dizajnu, sa odvíjajú od snahy dať budovám „vizuálnu tvár“. Tá by mala byť funkčne zviazaná aj s ich budúcim využitím, a tak je potrebné sa už od samotného počiatku zamerať na hierarchiu hodnôt, ktoré má jeho či jej tvorba formovať. Faktom však je, že akustická súvaha býva už pri tvorbe prvotných návrhov potlačená na úkor efektných tvarov a ďalších, aj keď nie nepodstatných prvkov - či už to sú zdroje prírodného svetla alebo systém „dýchania“ budovy. Zaostáva dokonca aj za takými parametrami, ku ktorým patrí ergonómia, biofília (prítomnosť prírodných prvkov v interiéri) či well-being. Na rozdiel od vyššie spomínaných aspektov sa výpočty šírenia zvuku v budovách neobjavujú na žiadnych plánoch, náčrtkoch, počítačových rendroch ani v 3D realite simulujúcej stavbu už po dokončení. Ak by sa však stavby posudzovali dôslednejšie už pri ich plánovaní – a to aj z hľadiska ich akustických kvalít - množstvo ľudí v domácnostiach i kanceláriách by dnes bolo spokojnejších. Rovnako tak by nebolo nutné prijímať opatrenia na dodatočnú nápravu. Tá totiž býva často finančne náročná a to, aby bola naozaj aj  funkčná, niekedy vyžaduje aj razantné stavebné úpravy.

Rozhodujú akustické vlastnosti materiálov

Často sa hovorí o vysokej kvalite používaných materiálov, málokedy však berieme do úvahy ich akustické vlastnosti. Moderné trendy navyše smerujú k navrhovaniu otvorených miestností s až kubistickým tvarmi využívajúcimi hladké, tvrdé povrchy. Tie v kombinácii s inklináciou k veľkým, presvetleným a otvoreným  plochám vytvárajú tzv. dozvukové priestory, v ktorých sa hromadí zvuková energia a hladina zvuku sa nepríjemne stupňuje. Neznamená to však, že otvorených priestorov je potrebné sa úplne vzdať. Naopak, aj tieto môžu mať skvelú akustiku, ak na ňu architekt bude myslieť už pri ich navrhovaní a vyhne sa najčastejším chybám, ktoré sa narúšajú akustickú pohodu interiérov. Ide predovšetkým o nepochopenie povahy zvuku a/alebo kvality akustických materiálov, pretože výber nízko kvalitných akustických materiálov a ich nesprávna inštalácia bude mať vplyv na veľmi veľkú plochu. Príkladom takýchto chýb sú napríklad sadrokartónové obklady, papierové tenké závesy inštalované na vytvorenie vizuálneho „súkromia“, konferenčné miestnosti pre dôležité rozhovory bez adekvátnej zvukovej izolácie alebo nevhodne umiestnené „zhluky" nábytku, od ktorého sa zvuk odráža do celého priestoru.

Sound od Sweden

Na uvedené skutočnosti dlhodobo poukazuje švédska spoločnosť Ecophon, ktorá je súčasťou nadnárodnej skupiny Saint-Gobain. Jej špecialisti už viac ako 60 rokov zhromažďujú a rozvíjajú znalosti z oblasti akustiky a jej vplyvu na rôzne oblasti. Popri skúmaní zvukovo-izolačných vlastností materiálov tiež vytvorili komplexnú metodológiu ochrany proti vnútorným zdrojom hluku, ako aj hluku šíriaceho sa v budovách, otvorených priestoroch či konštrukciách stavieb. Na základe toho skonštruovali celý rad akustických systémov a závesných panelov pre dodatočné odhlučnenie, zvukovú absorpciu aj zvýšenie zrozumiteľnosti reči, ktoré sa úspešne inštalujú po celom svete. Spoločnosť ECOPHON dokáže nielen poradiť, ako prípadnú hlučnosť znížiť a podporiť lepšiu zrozumiteľnosť reči, ale taktiež ako vytvoriť optimálne akustické podmienky. To všetko v súlade s platnými normami od fázy vývoja, cez plánovanie, až po strihanie pásky.

Poraďte sa s najlepšími

Zvuk je jedným z kľúčových parametrov, ktoré rozhodujú o kvalite vnútorného prostredia, a preto si v konceptoch najinovatívnejších spoločností sveta vydobýja svoju stále pevnejšiu pozíciu. Príkladom je aj spomínaná spoločnosť Saint-Gobain, ktorá prináša koncept udržateľných a užívateľsky komfortných stavieb  známy pod názvom Multi Comfort BUILD IN. Ten ponúka komplexnú platformu pozostávajúcu zo špecialistov, nástrojov a aplikácii, ktoré zjednodušia celý proces dizajnovania, realizácie a kontroly stavby. Jej súčasťou je aj e-learningová platforma Multi Comfort CAMPUS, ktorá záujemcom z radov architektov a projektantov  pomáha naučiť sa, ako navrhovať komfortné stavby.

Príručka Ecophon:  Ako navrhnúť video konferenčnú miestnosť

Certifikačná schéma Multi Comfort Saint-Gobain štandardizuje parametre vnútorného prostredia budov, aby boli príjemným miestom pre život aj prácu.

Doteraz sa na kvalitu bývania nazeralo hlavne cez prizmu priamych finančných efektov. Pokiaľ budova nebola dobre zateplená, prejavilo sa to vo vyšších nákladoch na vykurovanie. Tento pohľad podporuje aj legislatíva a stavebné technické normy, ktoré sa neustále sprísňujú. Najnovšie od januára tohto roka musia všetky novopostavené stavby dosahovať energetickú triedu A0.

Je prirodzené, že budovy, ktoré nemajú dobre vyriešenú obálku sa ťažšie vykurujú a nedosahujú potrebný komfort bývania. „V poslednom čase našťastie začína prevládať holistický prístup k vnútornému prostrediu. Ľudia už nechcú mať doma alebo na pracovisku iba tepelnú pohodu, ale celkovo zdravú klímu bez škodlivých prchavých organických látok, s čerstvým, primerane vlhkým vzduchom, s dostatkom prirodzeného denného svetla a s dobrou akustikou. Z tohto dôvodu sme sa ako jeden z najväčších výrobcov stavebných materiálov na svete rozhodli zaviesť certifikačnú schému, ktorá kvantifikuje štandardy vnútorného prostredia,“ približuje projektovo architektonický špecialista spoločnosti Saint-Gobain Slovensko Tomáš Guniš.

Nad rámec legislatívy

Väčšina medzinárodných certifikačných systémov pre trvalo udržateľné stavby ako BREEAM či LEED sa zameriava predovšetkým na nerezidenčné stavby, pri bytových a rodinných domoch sa skoro vôbec neuplatňujú. V Spojených štátoch síce existuje aj certifikačná schéma LEED for Homes, ktorá pokrýva budovy na bývanie, ale na európskom kontinente sa príliš nerozšírila. Multi Comfort nemá ambíciu nahradiť zavedené certifikačné systémy, ale vyplniť dieru na trhu a riešiť kvalitu budov z iného uhla pohľadu, pričom nie je určený len pre rodinné a bytové domy, ale aj pre ostatné typy stavieb.

Slovenská legislatíva nevyžaduje vydávať k stavbám certifikáty udržateľnosti. Dosiahnutie parametrov predpisujú technické normy, ktoré sledujú spotrebu primárnej energie na vykurovanie, tepelný odpor obálky či účinnosť výmeny tepla pri rekuperácii vzduchu. Avšak vo všeobecnosti platí, že certifikačné schémy sú prísnejšie. Idú nad rámec legislatívy a treba k nim pristupovať ako k jej nadstavbe. Pokiaľ ide o Multi Comfort, na Slovensku je rozpracovaných už niekoľko projektov bytových domov, ktoré budú postavené v tomto štandarde. Čoskoro by sa malo začať s ich realizáciou.

 „Naším cieľom je zvýšiť kvalitu stavebníctva,“ zdôrazňuje Tomáš Guniš. „Ak sa máme posunúť ďalej, musíme vedieť kvantifikovať a kontrolovať aj parametre vnútorného prostredia. To, čo subjektívne pociťujeme sa dá vyjadriť fyzikálnymi veličinami ako sú teplota a vlhkosť ovzdušia, intenzita osvetlenia, zvuková nepriezvučnosť a iné. Certifikačná schéma Multi Comfort nastavuje parametre vnútorného prostredia, ale aby budova naozaj spĺňala podmienky tohto štandardu, musí byť v tomto štandarde aj navrhnutá. Keďže ide o relatívne novú vec, organizujeme pre architektov a  projektantov e-learningové kurzy, kde sa dozvedia všetko podstatné.“

Trojstupňová schéma

Koncept udržateľných stavieb s komfortným vnútorným prostredím domov, bytov, kancelárií a verejných priestorov od spoločnosti Saint-Gobain má tri úrovne, a to My Comfort Individual, My Comfort a Multi Comfort. „V prvom, najnižšom stupni, sa certifikujú iba vybrané položky podľa individuálnych požiadaviek investora. V strednom stupni už sa síce berú do úvahy všetky oblasti, čiže tepelná pohoda, svetelný komfort, akustické riešenie a zdravé vnútorné prostredie, ale s menej prísnymi požiadavkami. Tretí, najvyšší stupeň, už vyžaduje dosiahnutie veľmi vysokých nárokov na vnútorné prostredie vo všetkých aspektoch,“ približuje logiku Miroslav Zliechovec, odborný garant Multi Comfort.

Certifikačná schéma Multi Comfort je určená pre rôzne segmenty rezidenčnej aj nerezidenčnej výstavby, pre tradičné aj nové postupy. „Dosiahnuť najvyššie štandardy vnútorného prostredia môžu napríklad aj drevostavby. Kým u nás sa stále vnímajú ako provizórne riešenie pre bývanie, skúsenosti najmä zo severských krajín ukazujú, že rozhodne nejde o menej hodnotné stavby. To isté sa dá povedať aj o modulárnych stavbách, ktoré sa montujú z predpripravených dielcov. I tieto stavby môžu dosahovať kvalitatívne parametre murovaných budov a vysoký štandard vnútorného prostredia,“ tvrdí Tomáš Guniš.

Holistický prístup

Podľa najvyššieho stupňa certifikačnej schémy Multi Comfort nie je na Slovensku certifikovaná ešte žiadna stavba. Viacero stavieb sa však svojimi parametrami tomuto štandardu približujú. Jednou z nich je základná škola vo Veľkom Bieli, zhodou okolností ide o modulárnu budovu. Predbežné merania akustických parametrov a kvality ovzdušia naznačujú sľubné výsledky. Prvou multikomfortnou budovou na Slovensku, ktorá bude spĺňať požiadavky My Comfort, bude obytný komplex Zwirn v areáli bývalej cvernovej továrne v Bratislave, ktorý buduje developerská spoločnosť YIT. Stavba je v súčasnosti v štádiu projektového hodnotenia.

„Prečo sme sa na štandardizáciu vnútorného prostredia podujali práve my, firma Saint-Gobain?“ kladie si rečnícku otázku Miroslav Zliechovec a pokračuje: „Všetci výrobcovia sa snažia v maximálnej možnej miere uplatniť svoje produkty na trhu, vrátane nás. Väčšina z nich sa však špecializuje len na určitý druh výrobkov a pozerá sa na kvalitu vnútorného prostredia výhradne z hľadiska svojej produkcie. Saint-Gobain vďaka širokému sortimentu a interným špecialistom z rôznych oblastí dokáže vyskladať prakticky celú budovu vlastnými výrobkami, takže nám nič nebráni nazerať na kvalitu vnútorného prostredia budov holisticky, teda ako na celok.“

Multi Comfort Campus

Multi Comfort však nie je o jednom materiáli alebo technológii. Je o snahe prepájať progresívne uvažujúcich dodávateľov materiálov, projektantov, realizátorov aj akademikov. V tomto duchu sa nesú aj e-learningové kurzy organizované pod názvom Multi Comfort Campus. Rozsiahla vzdelávacia platforma je k dispozícii na stránke multicomfort.sk.  Viacerí odborní garanti pripravili vzdelávací obsah pre špecialistov, ktorí majú záujem rozšíriť si svoje vedomosti o kvalite vnútorného prostredia a navrhovať stavby v štandarde Multi Comfort. Aktuálne sú dostupné dve úrovne kurzov – Motivation a Basic, ktoré sú zamerané na osvieženie vysokoškolských vedomostí a rámcové oboznámenie sa s aktuálnymi technickými normami.

V príprave sú už ďalšie dve úrovne – Advanced a Expert, ktoré pôjdu do väčších podrobností. Vzdelávanie prebieha online formou. Ide o textové lekcie doplnené jednoduchými animáciami. Po každom kurze si môže účastník overiť vedomosti testom, ktorý ho zároveň posunie k ďalším oblastiam. Na záver bude musieť frekventant navrhnúť budovu v štandarde Multi Comfort s podporou špecialistov Saint-Gobain. Po zvládnutí tejto skúšky sa stane certifikovaným projektantom. Multi Comfort Campus je bezplatný. Lekcie nie sú časovo náročné, každý stupeň trvá rádovo niekoľko hodín.

Ako dodáva Miroslav Zliechovec, aktuálne prebiehajú rokovania so Slovenskou komorou architektov, aby Multi Comfort Campus akceptovala v rámci odborného vzdelávania svojich členov. „Architekti, ktorí kurz absolvujú, by mohli získať kredity v rámci celoživotného vzdelávania. Boli by sme radi, aby čo najviac špecialistov vedelo navrhovať multikomfortné budovy a osvojili si prístup, že od samotného začiatku tvorivého procesu je potrebné mať na zreteli kvalitu vnútorného priestoru.“

Tomáš Guniš približuje, že úlohou architekta ako dirigenta stavby nie je navrhnúť presný typ vykurovania alebo povrchových materiálov, ale mal by mať všeobecný prehľad a cit pre kvalitu vnútorného prostredia. Mal by mať aspoň základné znalosti o každom segmente budovy. Špecialisti na teplotechniku, svetlotechniku, akustiku a zdravotechniku následne spracujú konkrétne technické riešenia. „Teší nás, že mnohí architekti majú o túto oblasť záujem. Hoci sme ešte len na začiatku, do nášho vzdelávacieho programu sa už zapojilo niekoľko desiatok odborníkov. Tí, ktorí úspešne absolvujú kurz a zvládnu proces certifikácie, získajú prístup k zaujímavým projektom v štandarde Multi Comfort.“

Štandardná dennodenná náplň práce architekta je navrhovanie budov (a i.). Zhmotňujeme zámery investorov do „hmatateľnej“ podoby.

Najprv pre investora, ktorý potrebuje získať názornú predstavu budúcej podoby svojich investícií. Chce, aby dobre a efektívne fungovali, dlho vydržali a v neposlednom rade aj dobre vyzerali. Na tejto úrovni sa robia strategické rozhodnutia. Na základe predložených návrhov sa rozhoduje, či investícia bude pokračovať a v akej podobe...

Neskôr pre zhotoviteľa. Lebo realizátor postaví (a investor zaplatí) iba to, „čo je nakreslené“. To nakreslené by malo byť v ideálnom prípade perfektne usporiadané, funkčne vyladené, detailne a jednoznačne „opísané/stanovené/určené“... Ako je spracovaná dokumentácia pre realizáciu stavby, tak sa dielo postaví a bude fungovať.

Stavbu a projekty pripravuje rozsiahly tím. Sú to zvyčajne desiatky rôznych špecialistov z celého spektra odborných profesií.

Architekt je rozhodujúcim prvkom. Má výnimočné postavenie. Jedine on komplexne ovláda vzťahy a súvislosti v rámci celého projektu. Navrhuje a vníma dielo ako celok. (Ostatné profesie sa pozerajú na problém zo svojho špecifického, parciálneho uhla pohľadu.)

Architekti sú v ťažkej pozícii. Aby ich práca a projekty boli dobré, mali by vedieť všetko… To však nie je možné. Ako sa v takomto prípade dá vôbec fungovať?

Odpoveď nie je jednoduchá. Na jednej strane sa architekt musí snažiť ustavične vzdelávať. Byť podľa možností stále „v obraze“. Na druhej strane nikdy nebude „odborníkom na všetko“.

Architekt sa musí vedieť o prácu podeliť. (Vytvoriť tím a vedieť ho správne usmerniť). Skoro ako dirigent orchestra.

Nemusí byť pritom sám virtuózom a ovládať všetky hudobné nástroje. Musí však byť zorientovaný v problematike. Musí mať jasnú tvorivú predstavu. Vedieť, čo chce. Poznať problematiku v širokom spektre… A dať dokopy tím, ktorý je schopný pod jeho vedením vytvoriť dokonalú symfóniu… Lebo ak v koncertnej sále sedia aj najlepší hudobníci a skúšajú si nekoordinovane svoje hudobné party, vo výsledku počujeme kakofóniu zvukov. Stačí však, ak sa pred nich postaví dirigent s paličkou, a výsledkom je zrazu symfonický súzvuk.

Čo teda projekt Multi Comfort môže priniesť architektom (ich stavbám a investorom)?

Multi Comfort má potenciál byť ďalším hráčom v orchestri podieľajúcom sa na príprave budúcich stavieb. Pri príprave stavieb zohráva úlohu ďalšieho virtuóza, ktorý obohatí tím odborníkov pripravujúcich návrh. Jednak tým „že vie, ako na to“. A takisto okrem know-how môže priniesť do orchestra aj ďalšie „stradivárky“. Majstrovské nástroje a materiály.

Ako môže vzájomná spolupráca architektovi pomôcť?

• Zlepšiť technickú úroveň pripravovaných riešení
• Priniesť nové námety a inšpirácie, mať kontakt s najnovšími trendmi, materiálmi a technickými riešeniami
• Rozšíriť tím špecialistov podieľajúcich sa na príprave a overovaní projektov už od úvodných etáp navrhovania
• Ponúknuť dobre fungujúce, otestované a preverené riešenia
• Kryť architektom chrbát a minimalizovať riziká spojené s použitím zlých detailov a s nimi súvisiacich chýb a škôd na stavbách
• Umožniť zjednodušenie a zefektívnenie návrhovej a projektovej práce. Odbremeniť architektov od mechanickej, technickej zložky projektovania ponúknutím aplikácií systémových detailov, konštrukcií a riešení…
• Znížiť podiel rutinnej práce a vytvoriť tým väčší priestor pre kreatívnu návrhovú činnosť...

Niekoľko čiastkových poznatkov z vlastných skúseností:

„Systém dvoch čiar.“ Ideálny pre „lenivých“, no racionálne sa správajúcich architektov.

Kedysi dávnejšie, keď sme chceli, aby na stavbe boli detaily urobené precízne, museli sme nakresliť kopu výkresov aj s presnou špecifikáciou prvkov a materiálov. Ak takáto podrobná dokumentácia chýbala, nestačili sme sa čudovať, čo všetko sa na stavbe počas realizácie urobilo (alebo skôr neurobilo). Teraz v ateliéri používame systém, ktorý sme nazvali systémom „dvoch čiar“, ktorý však dodávateľovi nenechá žiadny voľný priestor na svojvoľnú interpretáciu.

Napríklad pri sadrokartónových (i iných) konštrukciách stačí naozaj nakresliť iba dve čiary a priradiť k nim systémové označenie. Musíme si dať iba pozor, či ich nakreslíme v správnom rozostupe (napr.: 10, 15, 20… cm) a vyberieme správnu systémovú skladbu (napr.: priečka Rigips 3.41.02.RS). Dvomi čiarami a kódom máme stanovené jednoznačne všetky parametre (podkonštrukcia, opláštenie, výplne, detaily uchytenia k podlahe, stropu, stenám, k rôznym iným stavebným konštrukciám, stavebno-fyzikálne a požiarne parametre…). Jednoducho všetko potrebné pre realizátora, rozpočet, pre kontrolu pri odovzdávaní diela a fakturáciu. Aj keď to neurobíme digitálne, ale iba na papieri, tak je to vlastne jednoduchý analógový „BIM“, kde sú jednoznačne stanovené parametre konštrukcie.

Ten istý (alebo podobný) postup platí aj pre iné stavebné konštrukcie.

Ak chceme na účely nášho architektonického zámeru použiť napríklad plochú strechu, s obrátenou skladbou vrstiev a so zelenou vegetačnou vrchnou vrstvou, vyberieme si z ponuky Multi Comfortu (aj s využitím konzultačných možností) riešenie, ktoré sa nám páči a ktoré spĺňa požadované stavebno-fyzikálne vlastnosti (a po konzultácii s klientom je v súlade aj s jeho finančnými možnosťami). Znovu stačí v reze nakresliť nad nosnú stavebnú konštrukciu dve čiary s náležitým rozstupom a medzi ne napísať typové označenie systémovej skladby. Takto naozaj s minimálnou námahou vytvoríme projekt, kde sú obsiahnuté riešenia tak detailne, ako by nám vlastným riešením detailov trvalo veľmi dlho (nehovoriac o rizikách s tým spojených).

Keď sme pri rizikách, musíme povedať, že architektúra je veľmi rizikové povolanie. Jednou nohou sme potenciálne skoro stále „v base“ (ak niečo „spadne“) a druhou na pokraji ekonomického krachu (investori si so svojimi právnikmi neúprosne vymáhajú škody, ktoré vzniknú chybami projektu). Naše honoráre ani zďaleka nevytvárajú priestor na to, aby sme z nich takéto škody vedeli vykrývať. Preto je životne dôležité, aby sme sa vo svojich projektoch spájali so silnými partnermi a používali podľa možností čo najviac overené a naozaj fungujúce systémové riešenia. (Alebo aspoň aby sme sa dobre proti takýmto škodám komerčne poistili :-).

Architektúra je služba klientom. Jednak ako kreatívna činnosť, ktorá vedie k zhmotneniu ich snov, a tiež ako sofistikovaná technická činnosť, ktorá by mala optimalizovať návrh a zabezpečiť čo najlepšie fungujúce, dlhodobé, ekonomicky efektívne a udržateľné riešenie.

Odladenie a precizovanie projektu je potrebné naozaj hneď na začiatku. Už v predrealizačných fázach. Čo sa zanedbá v návrhu a projekte, to sa počas realizácie nedá plnohodnotne napraviť. Alebo iba s veľkými kompromismi a za veľké peniaze. Jednoducho, ak zanedbáme návrh, tak počas realizácie nám nepomôžu ani zlaté tehly...

Ochrana investora spočíva aj v tom, že ak máme v projekte presne definované systémové (a vzájomne sa dopĺňajúce) riešenia (aké poskytuje Multi Comfort), tak sú aj fakturovanie (a kontrola) vykonaných prác na stavbe jednoduchšie. Zhotoviteľ stavby má všetko transparentne určené dopredu. Nemôže sa vyhovárať na nejednoznačnosť návrhu. Nemôže robiť nežiaduce, neželané zmeny (napríklad na úkor technickej kvality a funkčnosti). Investor má istotu, že za svoje peniaze dostane to, čo plánoval a zaplatil.

Jasne stanovené technické riešenia, ktoré ponúka Multi Comfort, pomáhajú vypočítať a exaktne definovať a optimalizovať parametre celej budovy (jej častí)... Modelovať stavebno-fyzikálne vlastnosti. Určiť, či riešenie vyhovuje požadovaným parametrom, alebo ho bude ešte potrebné dopracovať (doplniť o ďalšie prvky)...

Vieme vopred kalkulovať cenu stavby. Náklady na jej realizáciu i prevádzku. Prípadne aj ďalšie nároky budovy až po investície potrebné jej na odstránenie po dožití – alebo recykláciu, či prípadnú rekonštrukciu a obnovu... Vieme modelovať celý životný cyklus stavby.

Jednoducho, ak chceme mať istotu, že naše návrhy budú dobré, potrebujeme pri ich tvorbe kooperovať s lídrami v jednotlivých technických a materiálových oblastiach. Čím skôr, tým lepšie. A zdá sa, že Multi Comfort by mohol byť tým pravým partnerom. :-)

 

 

 

 

 

 

Najčastejšie chyby pri regulácii vnútorného prostredia budov

To, ako sa ľudia v budove cítia, má vplyv na produktivitu práce aj zdravie zamestnancov

Nastavenie optimálnej a prípustnej teploty, rýchlosti prúdenia vzduchu či relatívnej vlhkosti vzduchu v pracovnom prostredí stanovuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č 99/2016 Z.z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Požiadavky sa pritom odvíjajú od jednotlivých tried práce a sú stanovené zvlášť pre teplé aj chladné obdobie. Napriek tomu, kvalita vnútorného prostredia týmto hodnotám často nezodpovedá a na našich pracoviskách sa často opakujú tie isté chyby. A ktoré sú tie najčastejšie? 

Prekurujeme a nevetráme

V zimných mesiacoch by vnútorná teplota v kanceláriách, kde sa vykonáva ľahká administratívna práca (trieda A1), nemala byť viac ako 26 stupňov Celzia. „Tento parameter sa neraz prekračuje, pričom najčastejšou príčinou je zle vyregulovaný vykurovací systém,“ hovorí Ladislav Piršel z firmy alocons, ktorá sa venuje energetickým auditom administratívnych budov a priemyselných objektov.

„Merali sme napríklad priebehy teplôt a vlhkosti vzduchu v jednom administratívnom centre v Bratislave, kde sa zamestnanci dlhodobo sťažovali na teplotný diskomfort. Zistili sme, že všetky kancelárie boli prekúrené, až na tú riaditeľovu. Tá bola situovaná v rohu budovy a poriadne v nej nefungovali radiátory, preto aby v nej bolo teplo, všetky ostatné miestnosti prekurovali,“ opisuje svoju skúsenosť Ladislav Piršel.

Pomerne frekventovaným problémom sú tiež vysoké koncentrácie oxidu uhličitého (CO₂) vo vnútornom prostredí. Pracovníci si často myslia, že sú unavení preto, že majú veľa práce, ale dôvodom môže byť i vydýchaný vzduch. Ak totiž koncentrácia CO₂ presiahne 1 200 ppm (1 200 molekúl CO₂ na milión molekúl vzduchu), začína mať človek problémy s pozornosťou a sústredením.

 „V jednom priemyselnom parku v Trenčíne sme merali vzduchové výkony vzduchotechnických jednotiek a zistili sme, že pri nastavení frekvenčných meničov na 60 percent bol skutočný vzduchový výkon na prívode len 47 percent a na odvode len 51 percent nominálneho výkonu. To znamená, že namiesto 24 000 kubických metrov vzduchu za hodinu sa do priestoru dostávalo len 18 800, resp. odvádzalo 20 300  kubických metrov,“ približuje Ladislav Piršel.

Zlé prostredie zvyšuje chorobnosť a poškodzuje zdravie

Podobné je to aj s nerešpektovaním minimálnej vlhkosti vzduchu, ktorá by podľa spomínanej vyhlášky mala byť aspoň 30 percent. Ako vyplýva zo skúseností firmy alocons, v slovenských kanceláriách býva spravidla nižšia, čo spôsobuje väčšiu náchylnosť zamestnancov na ochorenie. Na vysušených slizniciach dýchacích ciest sa totiž tvoria prasklinky, cez ktoré potom bacily oveľa jednoduchšie prenikajú do organizmu. „Na druhej strane, s prekročením maximálnej hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu, ktorá je stanovená na 70 percent, sme sa pri našich meraniach doteraz nestretli,“ hovorí Ladislav Piršel.

Častým negatívnym faktorom vnútorného prostredia je aj prievan, ktorý môže byť príčinou mnohých zdravotných problémov, ako sú bolesti uší, očí, zubov, svalov, chrbtice, kĺbov, nervov či dýchacích ciest. V chladnom období by prúdenie vzduchu v kancelárskych priestoroch nemalo presiahnuť 0,2 metra za sekundu.

 

Prečo sa nájomníci často necítia v budovách príjemne?

Protokoly o funkčnosti zariadení nie sú zárukou optimálneho vnútorného prostredia budov

Investori sa zvyčajne spoliehajú na to, že po odovzdaní protokolov o funkčnosti technických zariadení budov generálnym dodávateľom všetko v interiéri funguje, ako má. Nezriedka sa však stáva, že nájomníci sa po nasťahovaní v budove necítia príjemne. Ako je to možné? Dôvodov môže byť niekoľko. Merania sú často spravené nedôsledne alebo len formálne, či dokonca sa nevykonajú vôbec. Výsledkom je, že teplota, vetranie ani relatívna vlhkosť vzduchu na pracoviskách nerešpektujú normu. Preto je ideálne, ak stav technických zariadení a kvalitu vnútorného prostredia budov posúdia nezávislí odborníci.

Parametre vnútorného prostredia a postupy kontroly funkčnosti technických zariadení stanovujú technické normy a všeobecne záväzné predpisy. „Neraz sme zistili, že investor dostal protokol, ktorý vôbec nezodpovedal skutočnosti,“ upozorňuje Ladislav Piršel z firmy alocons, ktorá sa zaoberá energetickými auditmi administratívnych budov a priemyselných objektov.

Za zlé prostredie v budove môžu často nesprávne nastavené zariadenia

Nedostatky, ktoré degradujú kvalitu vnútorného pracovného prostredia, sú zväčša dôsledkom nesprávne nainštalovaných, resp. vyregulovaných technických zariadení.

„Naše skúsenosti z posudzovania prevádzkovaných budov svedčia o tom, že v praxi sa funkčné skúšky redukujú len na parametre miestností a celkom sa vynecháva kontrola centrálnych systémov,“ hovorí Ladislav Piršel. Stáva sa tiež, že súčasťou odovzdávania sú protokoly o zaregulovaní výustiek, ale neexistujú protokoly o meraní skutočných parametrov inštalovaných centrálnych systémov.

Vnútorné prostredie by malo mať dostatočný prívod čerstvého vzduchu, čo sa nedá dosiahnuť, pokiaľ výkon vzduchotechnických jednotiek nedosahuje požadované parametre. Pri funkčných skúškach vetrania a klimatizácie sa kontrola obvykle redukuje len na vzduchový výkon na výustkách. Nepreveruje sa v miestnostiach, kde ľudia pracujú a v rôznych časoch, čo skresľuje celkovú predstavu o zásobovaní vzduchom.

Pri skúmaní vplyvu prúdenia vzduchu na pracovné prostredie zase nestačí zmerať iba jeho priemernú rýchlosť, ale dôležité je posúdiť aj variabilitu zmien okamžitých rýchlostí. Priemerná rýchlosť síce môže spĺňať normatívne požiadavky, ale to neznamená, že je všetko v poriadku. Ak je zastúpenie vyšších okamžitých rýchlostí viac než 15 percent, pracovné prostredie nemožno považovať za komfortné.

K zosilneniu prúdenia najčastejšie dochádza vtedy, ak sa v systéme núteného vetrania otvoria okná. No môžu ho spôsobovať aj samotné technológie. „Napríklad v prípade stropných chladiacich trámov sme opakovane namerali iné rýchlosti prúdenia vzduchu pri výustkách a iné v pobytovej zóne. Je to preto, že studený vzduch je ťažší, padá k zemi a naberá gravitačné zrýchlenie. Kým pri výustkách je prúdenie vzduchu ešte v norme, v pobytovej zóne už môže prekračovať predpísané hodnoty. Majitelia budov by preto mali trvať na tom, aby sa merania vždy robili v pobytovej zóne, čiže tam, kde ľudia pracujú, nakupujú alebo oddychujú, čiže tak ako to predpisuje vyhláška,“ pripomína Ladislav Piršel.

Nezávislá kontrola zariadení zaručí ich funkčnosť

Preto by sa investori nemali spoliehať len na protokoly, ktoré vystavujú dodávatelia technických zariadení, ale mali by si prizvať nezávislých znalcov a dať si skontrolovať, či nainštalované technológie fungujú tak, ako majú.

 „Technické normy a všeobecne záväzné predpisy presne vymedzujú, aké parametre sa majú dosiahnuť a aké postupy sa majú použiť,“ hovorí Ladislav Piršel.

Znalci majú k dispozícii aj vhodné meracie prístroje. Funkčné skúšky by mali prebiehať prinajmenšom 72 hodín, pričom by sa mal brať do úvahy aj čas potrebný na nábeh budovy na prevádzkové parametre. V takom prípade funkčné skúšky môžu trvať aj sedem dní, pričom sa vyhodnocujú namerané údaje za posledných 72 alebo až 96 hodín.

Je v záujme investorov, resp. stavebníkov, aby pred odovzdaním budovy venovali funkčnosti, nastaveniu a spusteniu technických zariadení primeranú pozornosť. Nielenže dávajú do výstavby svoje peniaze, ale riskujú aj svoju reputáciu. Akonáhle sa do budovy nasťahujú nájomníci a začnú sa sťažovať na kvalitu vnútorného prostredia, vráti sa im táto nevšímavosť ako bumerang.  Problémy budú musieť riešiť na vlastné náklady, v opačnom prípade môže prísť k ukončeniu nájomnej zmluvy, čo nie je práve najlepšia vizitka. 

 

 

 

 

Udržateľné budovy predstavujú pre projektantov novú príležitosť 

Aby budovu bolo možné považovať za udržateľnú, už pri jej projektovaní treba brať do úvahy množstvo skutočností – umiestnenie objektu, stavebné materiály, energetickú hospodárnosť aj výslednú kvalitu vnútorného prostredia, hospodárne nakladanie s vodou a odpadom. Na kľúčové prvky udržateľnej výstavby sme sa pozreli spolu so Silviou Vilčekovou zo Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.

Slnko, vietor, voda

Prvým krokom je, prirodzene, osadenie budovy v lokalite. Pri filozofii udržateľnej výstavby to znamená zakomponovať ju do prostredia tak, aby čo najviac využívala dané prírodné podmienky – využiť slnečný zisk alebo ochrániť objekt pred vetrom. Zároveň treba myslieť aj na to, ako minimalizovať dôsledky prípadných živelných pohrôm, najmä záplav a povodní.

Ďalšou oblasťou sú stavebné materiály a konštrukcie, ktoré musia spĺňať nízkoenergetické štandardy. Súčasným trendom je používať prírodné ekvivalenty, ktoré majú počas celého svojho životného cyklu najmenšie dopady na životné prostredie. Princípy udržateľnosti tiež preferujú lokálne materiály, aby sa minimalizovali dopady súvisiace s dopravou na stavenisko.

Udržateľná budova ďalej musí byť energeticky sebestačná, resp. musí mať len minimálne nároky na vykurovanie, klimatizáciu, osvetlenie a prevádzku elektrozariadení. Samozrejmosťou je zateplenie obvodových plášťov, strechy, podláh a stropov. Požiadavky na tepelnú izoláciu stavebných konštrukcií sú stále vyššie a vyššie, nevynímajúc okná a vstupné dvere. Samotné zateplenie však nestačí. Pre dosiahnutie energetickej sebestačnosti je nevyhnutné využívanie obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom tepelných čerpadiel, slnečných kolektorov, kotlov na biomasu, resp. ich kombinácií. S rastúcimi kritériami na energetickú sebestačnosť naberá na význame aj rekuperácia, čiže spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu.

Ďalším dôležitým prvkom udržateľnej budovy je vodný manažment. V ideálnom prípade by sa mala využiť všetka voda, ktorá vo forme dažďa a snehu spadne na stavebný pozemok. Zrážková voda môže nájsť uplatnenie napríklad pri splachovaní či zalievaní záhrady. Vhodným riešením sú aj zelené strechy a ďalšie vodozádržné opatrenia, ako sú priepustné dlažby, vsakovacie studne, vegetačné pásy alebo detenčné, retenčné a infiltračné nádrže. K redukcii spotreby pitnej vody zasa prispievajú úsporné vodovodné batérie, toaletné splachovače a najmä perlátory, ktoré zmiešavaním pretekajúcej vody so vzduchom umožňujú výrazne znížiť jej spotrebu, pričom používateľ si vďaka preperleniu ani nevšimne, že využíva menej vody.  

S  udržateľnými budovami súvisí aj odpadové hospodárstvo. Mali by fungovať tak, aby užívatelia mali možnosť použité materiály a odpady separovať a recyklovať, prípadne kompostovať biologické zvyšky.

Projekt je na prvom miesto

Pri projektovaní sa treba zamýšľať nad tým, aký komfort bývania po dokončení poskytne budova jej užívateľom. Opatrenia, ktoré sa realizujú až dodatočne už nie sú také efektívne a finančné náklady na ich realizáciu sú násobne vyššie, ako keď sa na to myslí už v projekte. Okrem dostatočného denného svetla, tepelnej pohody a eliminácie vonkajšieho i vnútorného hluku sa často pri príprave projektu zabúda na kvalitu vzduchu v interiéri. Budova musí byť navrhnutá tak, aby zabezpečovala dostatočnú výmenu vzduchu, a to pri zohľadnení jej predpokladanej obsadenosti, čiže počtu osôb, ktoré v nej budú bývať alebo pracovať. Iba tak je možné efektívne eliminovať vysoké koncentrácie oxidu uhličitého, resp. problémy spôsobené vydýchaným vzduchom.

Zo zdravotného hľadiska je potrebné sledovať prchavé organické zlúčeniny, ktoré sa uvoľňujú z omietok, lakov, farieb, náterov, lepidiel, tmelov a ďalších stavebných materiálov. Tieto látky sa vyparujú už  pri izbovej teplote, sú bezfarebné a často aj bez zápachu, takže ľudia si ich prítomnosť často ani neuvedomujú, no dopady na ich zdravie, najmä pri dlhodobom pôsobení, môžu byť ozaj závažné. V posledných rokoch sa preto kladie mimoriadne veľký dôraz na používanie tzv. Zero- VOC materiálov, s nulovými výparmi prchavých organických látok. V projektoch si svoje miesto nachádzajú stavebné materiály, ktoré majú v interiéri schopnosť pohlcovania látok s nepriaznivým účinkom na ľudský organizmus ako napríklad formaldehyd.

Príležitosť pre projektantov

V súčasnosti existuje viacero certifikačných systémov a štandardov, ktoré určujú stupeň súladu budov s princípmi udržateľnej výstavby, napríklad LEED, BREEAM, WELL, FITWEL, DGNB či MULTI COMFORT. V každom z nich existujú desiatky parametrov, v ktorých sa sledujú ukazovatele udržateľnosti. Čím viac kritérií budova spĺňa, tým vyššiu hodnotu má špecifický certifikát.

„Ešte pred desiatimi rokmi bolo v branži málo tých, ktorí by sa reálne zaoberali udržateľnosťou budov. V poslednom období je však badať, že sa o ňu zaujíma čoraz viac stavebných odborníkov. Ale zatiaľ viac architekti, než projektanti,“ upozorňuje Silvia Vilčeková. Práve z tohto dôvodu zriadili na stavebnej fakulte interdisciplinárny študijný program Stavby s environmentálnym určením. Absolventi sa v praxi môžu uplatniť ako projektanti udržateľných budov, ktoré na Slovensku pribúdajú nie len medzi administratívnymi budovami. Príkladom v tomto smere môže byť prvý pasívny bytový dom na Slovensku – Zelené átrium – alebo logistická hala Prologis Park, poskytujúca zázemie distribučného centra pre recyklačný, ťažobný a potravinársky priemysel.